Slovensko

Nový zvrat v kauze Lučanský: Adam Lučanský poslal vyhlásenie do Štrasburgu

Autor: Gabriela Fedičová
Publikované: 6. 3. 2026 18:55
Čas čítania: 1 min citania
Komentáre: 0 komentárov
Komentáre: Načítavajú sa

Prípad úmrtia bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského, ktorý zomrel počas väzby v roku 2020, sa opäť dostáva do pozornosti v súvislosti s konaním pred Európsky súd pre ľudské práva. Jeho syn Adam Lučanský zaslal súdu písomné vyjadrenie k intervencii Verejný ochranca práv, ktorá sa týka podmienok kolúznej väzby a okolností úmrtia jeho otca. V reakcii poukazuje nielen na závery ombudsmana, s ktorými sa vo veľkej miere stotožňuje, ale aj na ďalšie podľa neho závažné systémové pochybenia.

Vyjadrenie Adama Lučanského, ktoré zverejnil na sociálnej sieti prinášame v plnom znení.

V prípade Lučanský proti Slovensku na Európskom súde pre ľudské práva bola zaslaná reakcia na intervenciu Verejného ochrancu práv.

V súvislosti s intervenciou Verejného ochrancu práv (VOP) k podmienkam kolúznej väzby a k okolnostiam úmrtia generála Milana Lučanského predložil jeho syn a sťažovateľ pred Európskym súdom pre ľudské práva – svoje písomné vyjadrenie, v ktorom VOP za intervenciu ďakuje a s jeho závermi sa v podstatnej miere stotožňuje. Zároveň poukazuje na ďalšie závažné systémové pochybenia.

VOP vo svojej intervencii identifikoval mimoriadne prísny režim kolúznej väzby v rozhodnom období, charakterizovaný 23-hodinovou izoláciou v cele bez možnosti ďalších aktivít mimo nej a výrazne obmedzeným kontaktom s rodinou. Právna úprava v tom čase neobsahovala podľa VOP osobitné časové limity kolúznej väzby ani jasné pravidlá pre povoľovanie návštev, telefonovania a korešpondencie, čo v praxi umožňovalo dlhodobé a neprimerane prísne zásahy do súkromného a rodinného života.

Sťažovateľ Adam Lučanský vo svojom vyjadrení adresovanom ESĽP pripomenul, že tieto nedostatky roky poukzaoval aj Európsky výbor na zabránenie mučenia (CPT), ktorý opakovane kritizoval obmedzený rozsah kontaktov (návštevy, telefonické kontakty) osôb vo väzbe, systematické oddeľovanie väzňov od návštevníkov sklom, absenciu pracovných, vzdelávacích a športových aktivít mimo cely a 23-hodinový pobyt v cele v stave nútenej nečinnosti. Podľa sťažovateľa sa tieto systémové problémy plne prejavili aj v prípade jeho otca, ktorý bol držaný v samoväzbe bez primeraných aktivít a bez reálneho kontaktu s rodinou. Žiadosť o telefonický kontakt s manželkou bola zamietnutá a viaceré listy mu boli doručené s oneskorením a až po jeho smrti.

Sťažovateľ zároveň namieta porušenie procesných povinností podľa článkov 2 a 3 Dohovoru, keďže vyšetrovanie zranení vzniknutých počas väzby ani vyšetrovanie samotného úmrtia podľa jeho názoru nespĺňali požiadavky nezávislosti, dôkladnosti a preskúmania všetkých možných verzií udalostí. Poukazuje na rozpory v znaleckých záveroch, na procesné pochybenia pri dodatočných úkonoch po pitve, ako aj na nevykonanie navrhovaných dôkazov vrátane znaleckého dokazovania z odboru psychológie.