Irán, ktorý čelil izraelským a americkým raketovým útokom, následne zasiahol Izrael aj krajiny Perzského zálivu hostiace americké základne. Aké zbrane poháňajú jeho reakciu?
Po tom, čo Spojené štáty a Izrael v sobotu podnikli spoločné útoky na Irán, pri ktorých zahynul najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí a viacerí vysokopostavení predstavitelia, Teherán rýchlo odpovedal.
Irán uviedol, že jeho odvetné opatrenia sa zamerali na Izrael a vojenské objekty napojené na USA v celom regióne vrátane štátov Perzského zálivu, ktoré hostia americké sily. Úvodná výmena úderov otvorila kľúčovú otázku pre regionálne metropoly aj globálne trhy: zostane konflikt pri obmedzených recipročných útokoch, alebo prerastie do dlhodobejšej kampane formovanej iránskym dosahom, aktivitami spojeneckých síl a tlakom na lodnú a energetickú infraštruktúru?
Jadrom problému je iránsky raketový arzenál a ďalšie platformy, ktorými môže Teherán zasiahnuť Spojené štáty a ich spojencov.
Prečo je táto situácia iná
Na rozdiel od 12-dňovej vojny, ktorú USA a Izrael viedli proti Iránu v júni 2025, sa po zabití Chameneího zdá, že Teherán vníma konflikt ako boj o samotné prežitie islamskej republiky.
V iránskom naratíve by oneskorená alebo zdržanlivá reakcia pôsobila ako slabosť a pozvánka na ďalšie útoky.
Iránsky prezident Masúd Pezeškján vyhlásil, že pomsta za zabitie Chameneího a ďalších vysokých predstaviteľov je „povinnosťou a legitímnym právom krajiny“.
Aké nástroje teda Irán používa na naplnenie tejto „pomsty“?
Iránske raketové sily sú kľúčovým prvkom jeho vojenskej stratégie. Obranní analytici ich označujú za najväčšie a najrozmanitejšie na Blízkom východe. Zahŕňajú balistické aj riadené strely a sú navrhnuté tak, aby Teheránu poskytli údernú kapacitu aj bez moderného letectva.
Irán považuje raketový program za chrbtovú kosť odstrašenia, keďže jeho vzdušné sily sa opierajú o zastarané lietadlá. Západné vlády tvrdia, že tieto rakety zvyšujú regionálnu nestabilitu a potenciálne by mohli niesť jadrové hlavice – čo Teherán odmieta.
Najdlhšie balistické rakety Iránu majú dolet približne 2 000 až 2 500 kilometrov. To znamená, že dokážu zasiahnuť Izrael aj americké základne v Perzskom zálive a širšom regióne. Nedosiahnu však územie Spojených štátov.
Balistické rakety krátkeho doletu (150 – 800 km) sú určené na zásahy blízkych vojenských cieľov a rýchle regionálne útoky.
Patria sem systémy Fateh (vrátane variantu Zolfaghar), Qiam-1 či staršie Shahab-1 a Shahab-2. Ich výhodou je krátky čas letu a možnosť odpálenia vo väčších salvách, čím sa skracuje reakčný čas protivníka.
Irán tento model použil v januári 2020, keď po zabití generála Kásema Solejmáního vystrelil balistické rakety na irackú základňu Ain al-Asad. Útok poškodil infraštruktúru a viac než sto amerických vojakov utrpelo traumatické poranenia mozgu. Teherán tým ukázal, že dokáže spôsobiť značné škody aj bez parity v letectve.
Balistické rakety stredného doletu (1 500 – 2 000 km) rozširujú iránsku odvetnú kapacitu na celoregionálnu úroveň. Medzi ne patria Shahab-3, Emad, Ghadr-1, varianty Khorramshahr, Sejjil, ako aj novšie systémy Kheibar Shekan a Haj Qassem.
Sejjil je raketa na tuhé palivo, čo umožňuje rýchlejšiu prípravu na štart než pri systémoch na kvapalné palivo – výhoda v prípade očakávania preventívnych úderov.
Tieto rakety dokážu zasiahnuť Izrael a široké spektrum amerických zariadení v Katare, Bahrajne, Kuvajte, Saudskej Arábii a Spojených arabských emirátoch.
Riadené strely lietajú nízko, kopírujú terén a sú ťažšie zachytiteľné, najmä ak sú odpálené spolu s dronmi alebo balistickými salvami.
Irán disponuje systémami ako Soumar, Ya-Ali, Quds, Hoveyzeh, Paveh či Ra’ad. Soumar má dolet približne 2 500 kilometrov.
Drony predstavujú ďalšiu vrstvu tlaku. Sú pomalšie než rakety, no lacnejšie a vhodné na nasadenie vo veľkých počtoch. Opakované vlny útokov môžu vyčerpávať protivzdušnú obranu a udržiavať strategické objekty – letiská, prístavy či energetické zariadenia – v dlhodobej pohotovosti.
Irán budoval roky sieť podzemných skladov, tunelov a chránených základní. Tieto zariadenia majú zabezpečiť prežitie časti arzenálu aj po silnom prvotnom údere.
Pre vojenských plánovačov to znamená, že prípadná kampaň proti iránskej raketovej infraštruktúre by pravdepodobne nebola krátka ani rozhodujúca, ale skôr dlhodobá a nákladná.
Irán môže zasiahnuť aj globálne trhy prostredníctvom Hormuzského prielivu, cez ktorý prechádza významná časť svetového obchodu s ropou a plynom.
Teherán má k dispozícii protilodné rakety, námorné míny, bezpilotné lietadlá a rýchle útočné člny. Predstavil aj systém Fattah, ktorý označuje za hypersonický, hoci nezávislé potvrdenie jeho operačnej pripravenosti je obmedzené.
Aj bez formálnej blokády môže napätie v oblasti zvýšiť poistné náklady a obmedziť lodnú dopravu, čo má okamžitý dopad na trhy.
Spojené štáty posilnili námorné a letecké kapacity v regióne. To zvyšuje ich údernú aj obrannú silu, no zároveň rozširuje počet potenciálnych cieľov.
Americké sily sú rozmiestnené v niekoľkých krajinách a závisia od siete základní a logistických uzlov, ktoré nemožno chrániť na rovnakej úrovni
Iránski predstavitelia dlhodobo tvrdia, že akýkoľvek útok na ich územie bude považovaný za začiatok širšej vojny. Po zabití Chameneího sa tento postoj ešte viac vyostrili.
Revolučné gardy prisľúbili ďalšie odvetné kroky. Irán signalizuje skôr dlhodobú kampaň než jednorazový úder – pokračujúce útoky na Izrael, zásahy v blízkosti amerických zariadení a tlak na kľúčové obchodné trasy.
Konflikt by sa mohol rozšíriť aj prostredníctvom skupín napojených na Irán, ako je Hizballáh v Libanone či jemenskí húsíovia, ktorí odsúdili zabitie Chameneího a deklarovali podporu Teheránu.
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí zrušiť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️