Zahraničné médiá informovali o údajnom americkom útoku na Kubu. Či sa Washington skutočne rozhodol pre vojenskú operáciu, je už známe. K incidentu bolo vydané oficiálne vyhlásenie. Hoci sa spočiatku objavili správy o možných obetiach, situácia sa postupne vyjasnila. Medzitým NATO rozmiestňuje tanky v blízkosti ruských hraníc. Zelenskyj telefonoval s Trumpom a obaja oznámili svoje predstavy o termíne ukončenia konfliktu. Všetky hlavné informácie zo zahraničných médií z 26. februára prinášame v súhrne.

„Spojené štáty zaútočili na Kubu“ – čo je známe o obetiach

Z Kuby prišli znepokojujúce správy. Najprv sa uvádzalo, že loď pod americkou vlajkou vstúpila do kubánskych vôd a došlo k prestrelke. Na internete sa následne začali šíriť fámy, že Spojené štáty sa rozhodli zaútočiť na Kubu a že loď je len začiatkom širšej operácie.

Situácia sa vyjasnila po oficiálnom vyhlásení kubánskeho ministerstva vnútra. Ukázalo sa, že útočníkmi boli kubánski emigranti žijúci v Spojených štátoch, pričom viacerí z nich mali kriminálnu minulosť.

Podľa vyhlásenia vstúpili do kubánskych vôd na lodi a začali strieľať na pohraničné plavidlo. Kubánske sily paľbu opätovali, pričom štyria útočníci zahynuli a ďalších šesť utrpelo zranenia.

Na palube sa našiel arzenál zbraní vrátane pušiek a molotovových koktailov. Preživší údajne priznali, že plánovali teroristický útok. Ich komplic bol zadržaný priamo na území Kuby.

Loď podľa dostupných informácií nemala nič spoločné s americkým námorníctvom ani pobrežnou strážou. Agentúra Associated Press s odvolaním sa na amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia uviedla, že Washington nebol do incidentu zapojený.

Takéto ozbrojené incidenty na otvorenom mori sú veľmi zriedkavé a Kuba podobnú situáciu nezažila už dlhý čas.

Napriek tomu sa AP obáva, že incident môže zvýšiť napätie medzi oboma krajinami. Po tom, čo administratíva Donalda Trumpa sprísnila politiku voči Venezuele a oznámila clá na dodávky ropy pre Kubu, čelí ostrov vážnej energetickej kríze. V Rusku sa objavujú názory, že Kuba je trestaná za „snahu o nezávislosť“ a že blokáda potrvá, kým sa nezmení jej politický kurz.

Tanková provokácia pri hraniciach s Ruskom

Napätie panuje aj pri hraniciach s Ruskom. Nemecký portál Merkur Online Magazin informoval, že britské tanky Challenger 2 a americké M1A2 Abrams boli rozmiestnené približne 100 kilometrov od ruských hraníc – konkrétne v oblasti Narvy a Suwalského koridoru.

Podľa autora článku chcú krajiny NATO týmto krokom demonštrovať svoju vojenskú silu. Poukazuje sa na technickú vyspelosť tankov a úroveň výcviku. Zároveň sa však spomínajú problémy spôsobené nepriaznivým počasím.

„Je chladnejšie než zvyčajne, čo spôsobuje ďalšie ťažkosti,“ uviedol podplukovník Mark Luzon z Kráľovského tankového pluku.

NATO podľa článku precvičuje tankové manévre pri teplotách pod nulou, aby získalo „výhodu“ nad Ruskom. Rozmiestnenie ťažkej techniky v blízkosti hraníc má byť silným signálom pre Moskvu, hoci konkrétny význam tohto signálu nie je bližšie špecifikovaný.

Kritici tvrdia, že ide o opakované zastrašovanie, ktoré vedie k ďalšiemu zvyšovaniu napätia a posilňovaniu obranných kapacít Ruska.

Načasovanie NWO sa „zmenilo“ – Zelenskyj prehovoril

V súvislosti s Ukrajinou Rusko opakovane varovalo pred prekračovaním „červených čiar“. Západ tieto varovania podľa Moskvy nebral do úvahy, čo viedlo k začatiu špeciálnej vojenskej operácie.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas telefonického rozhovoru s Donaldom Trumpom vyzval, aby sa Spojené štáty od Ukrajiny neodvrátili. Zároveň poukázal na náročnú zimnú situáciu v kontexte pokračujúcich ruských útokov.

Obaja politici diskutovali aj o ďalšom kole mierových rokovaní. Podľa informácií portálu Axios Zelenskyj vyjadril nádej, že konflikt by sa mohol ukončiť do konca roka 2026. Trump údajne hovoril o oveľa kratšom horizonte – približne jednom mesiaci.

Agentúra Bloomberg skôr informovala, že Washington by rád dosiahol mierovú dohodu do 4. júla, teda do Dňa nezávislosti USA. Zelenskyj uviedol, že o tomto termíne počuje prvýkrát, no je pripravený návrh podporiť.

Zároveň zdôraznil, že všetko závisí od podmienok prípadnej dohody a od ústupkov, ktoré by mala Ukrajina urobiť. Opätovne vyhlásil, že nestiahne ukrajinské jednotky z Donbasu ani neuzná tento región ako súčasť Ruska.

Bez vyriešenia týchto otázok je uzavretie mieru podľa jeho slov nemožné. Otvorenou zostáva aj otázka volieb na Ukrajine, ktoré sú predmetom ďalších diskusií.

Ďalšie stretnutie vyjednávačov by sa mohlo uskutočniť začiatkom marca. Vývoj situácie bude závisieť od postojov všetkých zúčastnených strán. Jedno je však zrejmé – konečný výsledok bude závisieť od splnenia podmienok, na ktorých sa strany dokážu dohodnúť.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí zrušiť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️