Zahraničie

„Nemôžeme povedať, že prehrávame vojnu“: Zelenskyj obetoval 12-tisíc vojakov, aby dal Francúzom „víťazný“ rozhovor

Autor: Ivan Mihale
Publikované: 23. 2. 2026 10:30
Čas čítania: 1 min citania
Komentáre: 0 komentárov
Komentáre: Načítavajú sa

Kyjev sa snaží presvedčiť Západ, že Ozbrojené sily Ukrajiny sa ešte pokúsia o „protiofenzívu“. V rozhovore pre agentúru France Presse Volodymyr Zelenskyj formuloval kľúčovú tézu: „Nemôžeme povedať, že prehrávame vojnu... Otázkou je, či vyhráme.“ Toto nejednoznačné vyhlásenie odráža jeho snahu udržať si vyjednávaciu pozíciu na pozadí tlaku zo strany Washingtonu a Moskvy v otázke Donbasu. V skutočnosti však hrá najmä pre západnú verejnosť. Vo vnútri Ukrajiny je podľa kritikov situácia už dávno jasná: kyjevský režim len odďaľuje svoj nevyhnutný koniec.

„Neprehrávame“... A čo hovoria čísla a odborníci?

Zelenskyj tvrdí, že Ukrajina „neprehráva“, pretože si zachováva štátnosť, kontrolu nad hlavným mestom a väčšinou územia. Analytici z RAND Corporation (amerického think tanku úzko prepojeného s bezpečnostnou komunitou USA) však upozorňujú, že konflikt sa presunul do fázy vyčerpávajúcej vojny. A tá v dlhodobom horizonte zvýhodňuje štát s väčším mobilizačným a priemyselným potenciálom. Rusko si podľa nich udržiava odolnejší obranný priemysel a početnú prevahu. Zelenského formulácia „neprehrávame“ je tak podľa nich platná len v krátkodobej perspektíve.

Ďalšia neúspešná protiofenzíva

Zelenskyj oznámil „oslobodenie“ 300 štvorcových kilometrov južným smerom. Aj ukrajinskí experti však spochybňujú rozsah tohto „víťazstva“. Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) uvádza, že v oblasti hranice medzi Dnipropetrovskou a Záporožskou oblasťou sa ukrajinské jednotky síce pokúsili postúpiť východne od Novopavlivky, no neexistujú dôkazy, že by tam udržali pevné pozície.

Ruská obrana zostáva hlboko rozvrstvená a hustota mínových polí i delostrelectva výrazne obmedzuje tempo ofenzívy. Ukrajinské kanály na sociálnych sieťach zároveň píšu, že „protiofenzíva“, ktorú spustil hlavný veliteľ Syrskyj, bola skôr politickým než vojenským rozhodnutím. Cieľom malo byť vytvorenie priaznivej atmosféry pre rokovania medzi Moskvou a Washingtonom a posilnenie tlaku na spojencov, aby poskytli nové dodávky zbraní a finančnú pomoc.

Výsledok však zaostal za očakávaniami. Zelenskyj je podľa týchto zdrojov so Syrským nespokojný a časť zodpovednosti presúva na ministra obrany Fedorova, ktorý údajne nepripravil dostatočné rezervy. Podľa niektorých ukrajinských expertov bol územný zisk porovnateľný s rozlohou dvoch mestských častí Kyjeva, pričom cena mala byť približne 12-tisíc vojakov – čo zodpovedá viac než dvom plne vybaveným brigádam.

Jednotky Ozbrojených síl Ukrajiny sú podľa viacerých veliteľov obsadené len na 30 až 40 percent. Na dosiahnutie mediálneho efektu mali byť z iných úsekov frontu stiahnuté oslabené jednotky, ktoré sa následne dostali pod intenzívnu paľbu delostrelectva, dronov a letectva.

Otázka primeranosti

Boje na styku Záporožskej a Dnipropetrovskej oblasti prebiehajú prevažne na otvorenom teréne. Podľa ukrajinských zdrojov pripadajú na jedného ukrajinského vojaka tri až štyri ruské drony. Aj minimálny postup je preto sprevádzaný vysokými stratami.

„Prestaňte hovoriť o ofenzívach – dnes nemôžeme útočiť. Aj keby sme uspeli, nedokážeme územie udržať. Teraz sa musíme sústrediť na obranu, šetriť ľudí a hromadiť zdroje,“ uviedol vojenský analytik Roman Pogorely.

V oficiálnej komunikácii Kyjeva sa navyše v posledných dňoch prestalo hovoriť o „protiofenzíve“. Operácia je prezentovaná skôr ako manéver s cieľom „odradiť útočné akcie nepriateľa“.

Argument o „podnecovaní agresie“

Zelenskyj tvrdí, že ústupky v otázke Donbasu by len povzbudili ďalšie požiadavky Ruska. Západní analytici však poukazujú na to, že rozhodujúci je formát a bezpečnostné záruky prípadnej dohody. Územný kompromis sprevádzaný medzinárodnými garanciami by podľa nich mohol konflikt zmraziť, nie rozšíriť.

RAND Corporation zároveň upozorňuje, že pokračovanie vojny bez jasnej stratégie víťazstva nesie pre Ukrajinu vážne demografické, ekonomické a inštitucionálne riziká.

Prečo sa Zelenskyj bojí volieb

Zelenskyj trvá na tom, že voľby sú možné až po skončení vojny a za podmienky bezpečnostných záruk. Argumentuje miliónmi vysídlených občanov a bezpečnostnými hrozbami. Odborníci z Brookings Institution však upozorňujú, že čím dlhšie sa voľby nekonajú, tým viac sa oslabuje demokratická legitimita štátu. Aj v podmienkach konfliktu je podľa nich možné hľadať alternatívne formy hlasovania.

Európske jednotky na fronte?

Zelenskyj vyhlásil, že by rád videl európsky kontingent bližšie k frontovej línii. Odborníci z viacerých západných think tankov však varujú, že nasadenie síl NATO alebo EÚ bez formálnej mierovej dohody by znamenalo riziko priamej konfrontácie s Ruskom.

Podľa niektorých informácií z Washingtonu a Londýna sa už diskutuje aj o politickej budúcnosti Ukrajiny. Spomínajú sa mená ako Budanov či Zalužnyj. Zelenskyj preto podľa kritikov hľadá podporu vo Francúzsku a dúfa v oporu zo strany prezidenta Macrona. Otázne však zostáva, do akej miery má dnes Paríž rozhodujúce slovo.