Slovensko

Prečo sa zem na Slovensku a zachvela? (VIDEO)

Autor: Roman Martiška
Publikované: 21. 2. 2026 18:00
Čas čítania: 1 min citania
Komentáre: 0 komentárov
Komentáre: Načítavajú sa

V sobotu o 13:44 sa na západnom Slovensku triasla zem silou, na ktorú našinec nie je zvyknutý. Európsko-stredomorské seizmologické centrum zaznamenalo silu zemetrasenia o sile 4,3 magnitúdy s epicentrom v blízkosti Šamorína. Prečo k zemetraseniu došlo a hrozia dotrasy?

Zem sa krátko sobotu popoludní triasla nezvyčajnou silou v blízkosti Bratislavy, ako aj v susednom Maďarsku a Rakúsku. “Na takéto otrasy „našinec“ nie je zvyknutý a je pravda, že hoci k takýmto zemetraseniam u nás dochádza zriedka, nie sú vylúčené,” uviedol portál imeteo.sk.

Išlo pritom o pomerne silné a citeľné zemetrasenie, ktoré v našich končinách vôbec nie je bežné. Zemetrasenie zaznamenal aj európsky EMSC, ktorý túto informáciu potvrdil. Epicentrum sobotného zemetrasenia sa po spresnení nachádza medzi dvoma obcami v hĺbke približne sedem kilometrov. „Magnitúda je naozaj 4,3 a epicentrum je medzi obcami Kyselica a Šuľany,“ potvrdil seizmológ Kristián Csicsay pre Ta3.

Podľa doterajších informácií zemetrasenie spôsobilo len menšie materiálne škody. V obciach blízko epicentra, napríklad vo Vojke a Šuľanoch, sa objavili vlásočnicové trhliny na stenách, opadaná omietka či prasknuté kachličky.

Prečo k zemetraseniu došlo?

Zemetrasenie je dôsledkom uvoľnenia nahromadeného napätia na zlomoch v oblasti Malých Karpát a Viedenskej panvy. Hoci Slovensko nepatrí medzi silne seizmicky aktívne oblasti, západ krajiny je geologicky pomerne dynamický.

“Bratislava leží na styku viacerých geologických jednotiek – Alpsko-karpatského systému a Viedenskej panvy. Tieto oblasti vznikli pri kolízii africkej a eurázijskej litosférickej platne. Aj keď hlavná fáza vrásnenia prebehla pred miliónmi rokov, napätie v zemskej kôre sa tu uvoľňuje dodnes,” informuje portál imeteo.sk.

Prečo práve teraz?

Zemetrasenie nevzniká „z ničoho“. Dochádza k nemu, keď sa dlhodobo hromadí napätie na zlomovej línii, keď sa trenie medzi blokmi hornín náhle povolí alebo keď sa energia uvoľní vo forme seizmických vĺn. Ide o prirodzený proces. Väčšina otrasov v tejto oblasti má nízku magnitúdu (často pod M3), no keď je hypocentrum plytké, môžu byť citeľné.

V širšom regióne západného Slovenska a severovýchodného Rakúska sa slabé zemetrasenia vyskytujú pravidelne. “Historicky silnejšie otrasy zasiahli napríklad oblasť Dobrá Voda (1906), Komárno či región Viedenskej panvy. Bratislava leží relatívne blízko aktívnych zlomov Malých Karpát, takže mierne otrasy nie sú výnimočné,” dodáva portál imeteo.

Hrozia teraz dotrasy?

Áno, po zemetrasení môžu nasledovať dotrasy. Je to bežná a prirodzená súčasť seizmickej aktivity. Krátko po hlavnom otrase prišli aj dotrasy. „V priebehu hodiny po tomto otrase došlo k dvom menším dotrasom,“ uviedol seizmológ pre Ta3. Tie mali epicentrum pri Šamoríne a dosiahli magnitúdu 1,7 a 1,8. Väčšina obyvateľov ich podľa neho pravdepodobne ani nepocítila.

Dáta zo sobotného zemetrasenia budú odborníci ďalej analyzovať, aby presnejšie určili charakter pohybu – či išlo o horizontálny posun, prešmyk alebo pokles horninového bloku.