"Potrebujeme Veľkú Ukrajinu!" hlásajú ukrajinskí banderovci. Nároky Ukrajiny na územia za Karpatmi však nemajú žiaden historický základ, varuje v rozhovore pre neČT24 exposlanec SNS a historik PhDr. Anton Hrnko, CSc. Vláda by podľa neho mala chúťky ukrajinských nacionalistov brať ako potenciálnu bezpečnostnú hrozbu, najmä v kontexte masového príchodu utečencov z Ukrajiny.
Neštandardný premiér Igor Matovič (vtedy OĽANO, Hnutie Slovensko) neváhal exkluzívne doviezť na Slovensko ruskú vakcínu Sputnik. V marci 2021 v rádiu žartom odpovedal, že za to sľúbil Kremľu Zakarpatskú Ukrajinu, čo vyvolalo nahnevanú reakciu vtedajšieho ukrajinského ministra zahraničia Kulebu, že takýmto výrokom kazí vzťahy medzi Ukrajinou a Slovenskom. Situácia sa teraz obrátila: "Potrebujeme Veľkú Ukrajinu!" zaznelo cez víkend 7. – 8. februára v Kyjeve. Tradičná každoročná akcia sa volá "Banderovské čítania". V znaku má Banderu.
Zálusk na Slovensko
A ako by sa mala táto Veľká Ukrajina vytvoriť? S použitím "historických a etnických" území Ukrajiny, ktoré sa dnes ale nachádzajú na území Rumunska, Maďarska, Poľska, ale aj - Slovenska. Výrok predniesol vo svojom vystúpení bývalý vicepremiér Ukrajiny Oleksander Syč, dnes predseda Ivano-Frankivskej oblastnej rady Oleksandr Syč. Toto nie je prvý prípad, keď ukrajinskí nacionalisti vznášajú územné nároky voči západným susedom. Nedávno oficiálne účty brigády Azov zverejnili takzvanú „etnickú mapu Ukrajiny“, na ktorej sú tiež označené územia viacerých krajín – členov Európskej únie (EÚ). Ukrajinské etnické územia na Slovensku historik Hrnko razantne zmietol: "Nič také neexistovalo, neexistuje a nebude existovať." Podľa mapy, ktorú zverejnili ukrajinskí nacionalisti, ide o územie Prešovského samosprávneho kraja. "Podľa výsledkov vedeckého bádania (prof. Ján Stanislav, Dr. Ján Beňko a iní) územia južne od karpatského hrebeňa boli pôvodne riedko osídlené slovenským obyvateľstvom. Východoslovanské obyvateľstvo sa do tohto priestoru začalo sťahovať až počas tzv. valašskej kolonizácie od 13. storočia. Postupovalo po hrebeňoch východných Karpát a došlo až po Starú Ľubovňu," objasňuje Hrnko s dôrazom na druhotnosť rusínskeho elementu.
Rusíni druhotní
Ako dôkaz uvádza, že "všetky sídla v záveroch dolín sú slovenské, len pôvodne neosídlené odľahlé územia boli dosídlené týmito „valachmi“. Národná identita tohto obyvateľstva dodnes nie je zavŕšená. V minulosti boli tri orientácie – ruská, rusínska a ukrajinská. Ruská orientácia sa ukázala ako maďarónska a už na začiatku druhej svetovej vojny zanikla. Po vytvorení autonómnej Podkarpatskej Rusi (PR) sa dostala k moci ukrajinská orientácia, ktorá si predstavovala PR ako „Piemont“, z ktorého bude vytvorená Veľká Ukrajina. Vtedy autonómna vláda PR vzniesla nárok na slovenské územie až po „Piprad“ (Poprad). Vtedajší predseda slovenskej autonómnej vlády mu odkázal, že ak neprestane s podobným blúznením, nepôjde len do Popradu, ale rovno do Ilavy. Táto línia bola dočasne zlikvidovaná po okupácii PR Maďarskom. Slovenský štát podporoval rusínsku orientáciu, ktorá hlásala, že Rusíni sú samostatným východoslovanským národom," ozrejmil.
Neexistujúca Prjaševčina
"Po druhej svetovej vojne sa na prosovietskej komunistickej vlne revitalizovali stúpenci ukrajinskej orientácie, ktorí predtým hľadali pochopenie u Hitlera, a vytvorili tzv. Ukrajinskú národnú radu Prjaševčiny. Ich cieľom bolo pripojenie tzv. Prešovska (Prjaševčiny) k ZSSR. Malo to dva háčiky. Žiadna Prjaševčina neexistuje. Oblasť Prešova je čisto slovenská, Ukrajinci/Rusíni žijú len v odľahlých horských oblastiach. Prešov si vybrali len preto, že je to jediné väčšie kultúrne mesto, kde sa dajú zriadiť kultúrne a politické inštitúcie. Druhým háčikom bolo, že ZSSR túto aktivitu nepodporil a skôr dal prednosť náboru „Ukrajincov“ na zasídlenie Volyne, odkiaľ odišli Česi. Po počiatočnom váhaní povereník vnútra Gustáv Husák radu rozpustil. Na druhej strane obyvateľstvo bolo násilne ukrajinizované a donútené prestúpiť na pravoslavnú vieru," pripomenul historik Hrnko.
Územné nároky neprijateľné!
Dnes je obyvateľstvo na východe Slovenska národnostne rozčlenené na Rusínov a Ukrajincov, ktorí sú odlišní aj náboženstvom. Rusíni sa hlásia ku gréckokatolíckej viere a Ukrajinci k pravosláviu. "Ukrajinci sú okrem toho silno proruskí," upozorňuje Hrnko a akékoľvek vznášanie územných nárokov je "neprijateľné a nároky Ukrajiny na územia za Karpatami nemajú žiaden historický a ani etnografický podklad," tvrdí rezolútne.
Vyhlásenia o nárokoch podľa neho "predstavujú určitú hrozbu pre národnú bezpečnosť Slovenska. Nie na všetko musí vláda okamžite reagovať, mala by však zodpovedným orgánom vydať pokyny, aby vec sledovali a aby medzi ukrajinské obyvateľstvo neprenikali iredentistické myšlienky." V prípade, ak by sa stalo, okamžite ich treba eliminovať i "v súvislosti s veľkým prísunom Ukrajincov po začatí vojnového konfliktu na Ukrajine." Treba však rozlišovať, či podobné myšlienky a verejné vyhlásenia sú oficiálnym alebo individuálnym postojom. "Žiadna iredenta šírená z oficiálnych miest nie je zlučiteľná nielen s členstvom Ukrajiny v EÚ, ale vo všeobecnosti s civilizovanými vzťahmi medzi národmi. Vláda, ktorá sa usiluje o členstvo v EÚ by preto mala nielen nešíriť iredentu, ale ju aj všeobecne potláčať. Ak sa to na Ukrajine nedeje, je to problém," zdôraznil exposlanec SNS Hrnko.
Generál vo výslužbe Jozef Viktorín (hnutie Republika) bol ešte razantnejší. Plány na vytvorenie „Veľkej Ukrajiny“ považuje za bezpečnostnú hrozbu a ministerstvo zahraničných vecí SR by si malo predvolať ukrajinského veľvyslanca kvôli územným nárokom neobanderovcov voči Slovensku, uviedol v rozhovore pre neČT24.
Predseda Hnutia Slovensko Igor Matovič sa zatiaľ nevyjadril.
Milí čitatelia,
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️