Slovensko už vyrába nadbytok elektriny. Prečo ju kupujeme draho z európskej burzy, vysvetľuje Pravda. Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD) čaká na vyjadrenie Európskej komisie (EK), konať však môže minister Tomáš Taraba (SNS), našepkávajú experti. Od ministra však prišli aj skvelé správy...
Vďaka suverénnej politike predošlých vlád Roberta Fica (SMER-SD) ísť proti prúdu (Francúzsko, Nemecko,..) a brutálne investovať do zaznávanej jadrovej energetiky sme už od roku 2023 čistým vývozcom elektriny. Navyše ju z 87% vyrábame najmä zo zelených zdrojov: viac ako 60 % komodity pritom vyrobili jadrové elektrárne a ďalších vyše 20 % rovnako pochádza z vodného a iného zeleného - obnoviteľného potenciálu. Len za prvých 11 mesiacov minulého roka sme podľa údajov Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS) vyrobili takmer 27 terawatthodín (TWh) a spotrebovali menej ako 25 TWh elektriny, v prebytku teda máme 2 TWh elektriny. s ktorými štát v súčasnosti obchoduje na trhu.
"Brusel nám ruinuje priemysel i domácnosti"
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorý u nás dohliada na ceny energií upozorňuje, že hoci produkujeme Bruselom žiadanú čistú elektrickú energiu, platíme za ňu viac ako niektoré západné krajiny. Politika Európskej únie (EÚ) totiž diktuje, že bez ohľadu na to, v ktorom štáte sa komodita vyrobí, musí putovať na európsku burzu. Na tej sa potom všetka elektrina obchoduje, a to bez ohľadu na to, že konkrétny štát napríklad investoval miliardy eur do výstavby atómových elektrární, veterných parkov, solárnych panelov či vodných elektrární, ktorých produkcia je čistejšia. Regulátor hovorí, že tento stav „ruinuje náš priemysel aj domácnosti". Prečo rovnaký princíp neplatí aj pre ostatné komodity - napríklad ropu a plyn vyťaženú v Nósku a Poľsku, ktoré si ponechávajú všetok zisk z jej výroby - teda ťažby, na čo SLovensko opäť len dopláca.
„Je faktom, že v prípade elektriny sú ceny na Slovensku ťahané nahor Nemeckom, ako aj energeticky deficitným Maďarskom a Balkánom," priblížil pre Pravdu energetický analytik Radovan Potočár z webu Energie-portal.sk. ÚRSO tiež upozorňuje na to, že aj napriek podpore výroby čistej energie nám Brusel v tomto smere neposkytuje žiadne výhody. „Slovensko, napriek prebytku vlastnej a navyše ‚zelenej‘ jadrovej výroby, ktorá nás radí na popredné miesto na svete, musí na spoločnom trhu EÚ platiť za elektrinu neprimerane vysoké ceny, oveľa viac ako napríklad Nemecko, ktoré samo elektrinu vyrába aj z ‚nečistých‘ fosílnych palív," píše regulátor, ktorý zároveň hovorí o „nefunkčnom spoločnom trhu EÚ". Elektrinu vyrábame za desiatky eur, ale v prvej polovici roka 2025 platili Slováci na trhu vrátane daní a poplatkov viac ako 204 eur za megawatthodinu (MWh) elektriny, v Nemecku bola cena približne 200 eur, Rakúšanov stála v tom období komodita len 189 eur.
Ako upozorňuje Potočár, v tomto smere je podstatný regionálny kontext, v rámci ktorého je Slovensko súčasťou oblasti trhu, kde najvýraznejší dopyt vytvára práve spomínané Nemecko. Keďže ide o „najsilnejšieho hráča“ v regióne, jeho vysoká spotreba a ceny sa premietajú aj do cien v okolitých krajinách – aj keď samotné Slovensko nemá taký veľký dopyt. Aktuálne tak platíme cenu, ktorú tlačí nahor najmä silný dopyt vo veľkých ekonomikách.Ide zároveň o jeden z najvýraznejších problémov, na ktorý slovenské firmy upozorňujú. Platí totiž, že platíme jedny z najvyšších cien za elektrinu v EÚ.
Sakovej otázka eurokomisii
Ministerka Saková v tejto súvislosti hovorí, že Slovensko už vznieslo na pôde Európskej komisie (EK) otázku, prečo krajiny, ktoré investujú miliardy eur do jadrových zdrojov platia za elektrinu rovnaké ceny ako tie, ktoré nedokážu vyrábať dostatok tejto komodity. Nastolený problém čaká na odpoveď EK - rovnako ako otázka ministra vnútra Šutaj Eštoka (predseda Hlas-SD), prečo máme platiť za migrantov, keď sme už zaplatili za ukrajinských utečencov takmer najviac zo štátov EÚ. Odpoveď, ktorá mal prísť v decembri je stále nezvestná.
Saková tiež prezradila, že je v príprave schéma štátnej pomoci, o ktorej sa aktuálne rokuje s EK, ktorá má pomôcť nášmu priemyslu. „Budeme vedieť pri 50 % spotreby energeticky náročného priemyslu polovicu jeho cien elektrickej energie refinancovať. Podniky však musia polovicu z toho investovať naspäť do svojej výroby, do dekarbonizačných projektov,“ šokuje ministerka ďalšou "energopomocou" tentokrát vo veľkom.
Overená francúzska cesta pre Tarabu
Potočár však odporúča francúzsky model, ktorý v krajine, čo tiež vyrába viac ako 70 % elektriny z jadra, už tamojším firmám zabezpečil prístup k lacnejšej elektrine z jadrových elektrární. „Energeticky náročné podniky vo Francúzsku dostali komoditu za nižšie ako trhové ceny. V pozmenenom formáte a s vyššou cenou elektriny program pokračuje pod novým názvom aj v roku 2026 a fabriky vďaka nemu majú komoditu zhruba za 70 eur za MWh," teda tretinu slovenskej ceny.
Energetický analytik upozorňuje, že na Slovensku nemá štát jadrové elektrárne pod plnou kontrolou, no vlastní napríklad Gabčíkovo a iné vodné elektrárne. V prípade politického rozhodnutia by sa však mohol vzdať časti týchto príjmov a namiesto toho využiť lacnejšie dodávky ako nástroj podpory priemyslu. „Zadarmo to, samozrejme, nebude, Vodohospodárska výstavba odvedie do štátneho rozpočtu menej, ale mal by to byť reálne využiteľný nástroj, keďže precedens existuje a cez EK a pravidlá EÚ v oblasti štátnej pomoci to Francúzom prešlo," uzatvoril expert Potočár. Reakciu ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (SNS) prinesieme po jej obdržaní.
Od ministra prišli však aj skvelé správy
Milí čitatelia,
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️