Dušan Jarjabek vytiahol spomienku z počiatkov slovenskej politiky, ktorá podľa neho dokonale odhaľuje dvojaký meter dnešných kritikov. Pripomenul výrok Františka Mikloška z roku 1991, keď po rokovaní vlády Vladimíra Mečiara pred novinármi bez okolkov vyhlásil: „Idem od psychopata.“ A kladie jednoduchú, no nepríjemnú otázku: Má sa za to dnes Mikloško dodatočne ospravedlniť?

Skúsený poslanec Národnej rady SR tým reagoval na súčasnú hystériu okolo vyjadrení poslanca Michala Barteka, ktorého časť verejnosti a médií tvrdo kritizuje za ostrý slovník voči staršiemu kolegovi. Jarjabek sa Barteka otvorene zastal a odkázal, že politická pamäť na Slovensku je veľmi selektívna.

Mikloško pred novinármi a veta, na ktorú sa zabúda

Dušan Jarjabek patrí k najdlhšie pôsobiacim poslancom v parlamente a udalosti začiatku deväťdesiatych rokov zažil priamo. Práve preto mu podľa vlastných slov prekáža, keď sa dnes z minulosti vyberajú len „pohodlné“ fragmenty.

„Rok 1991. Po rokovaní Mečiarovej vlády prišiel František Mikloško pred novinárov a povedal vetu: Idem od psychopata. Myslíte si, že by sa mal dodatočne za tento výrok ospravedlniť?“ napísal Jarjabek na sociálnej sieti.

Zároveň si neodpustil ironickú poznámku na adresu súčasných kritikov:
„No skôr ako sa začnú poniektorí úplne zbytočne juríkovsky odvzdušňovať, treba sa párkrát normálne nadýchnuť a vydýchnuť. A hneď je svet pokojnejší.“

Konflikt reality a idealizovanej minulosti

Jarjabek sa však v statuse nevenoval len samotnému výroku. Poukázal na širší problém, ktorý podľa neho slovenskú politiku sprevádza už desaťročia – konflikt medzi reálnou historickou skúsenosťou a dodatočne idealizovanou minulosťou.

„Bartek a Mikloško. Konflikt reálnej skutočnosti a idealizovanej minulosti. Stále existujú ľudia, čo rok 1989 a hlavne rok 1993 zažili a nezabudli,“ píše poslanec. Pripomína, že v parlamente dodnes sedia ľudia, ktorí vznik samostatnej Slovenskej republiky odmietali, a na druhej strane aj tí, ktorí za ňu bojovali.

Podľa Jarjabka je nevyhnutné o týchto veciach hovoriť pokojne, vecne a bez účelového prepisovania dejín. „Nie preto, aby sme niekoho umelo idealizovali a iného zatracovali len preto, že sa to práve nosí,“ zdôraznil.

Pamäť politiky je dlhšia, než sa zdá

Záver Jarjabkovho odkazu je jasný: politická kultúra sa nedá budovať selektívnym pohoršovaním sa nad výrokmi, ak rovnaké alebo ešte tvrdšie slová v minulosti prechádzali bez následkov.

Jeho otázka tak zostáva visieť vo vzduchu – ak dnes niekto žiada ospravedlnenia za ostré slová, je pripravený pozrieť sa aj do vlastnej minulosti? Alebo platí, že pamäť slovenskej politiky siaha len tam, kam sa práve hodí?

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku  politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí zrušiť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️