Slovensko

Jarjabek vytiahol bombu z roku 1991: TAKTO nazval Mikloško Mečiara

Autor: Gabriela Fedičová
Publikované: 8. 2. 2026 07:33
Čas čítania: 1 min citania
Komentáre: 0 komentárov
Komentáre: Načítavajú sa

Dušan Jarjabek vytiahol spomienku z počiatkov slovenskej politiky, ktorá podľa neho dokonale odhaľuje dvojaký meter dnešných kritikov. Pripomenul výrok Františka Mikloška z roku 1991, keď po rokovaní vlády Vladimíra Mečiara pred novinármi bez okolkov vyhlásil: „Idem od psychopata.“ A kladie jednoduchú, no nepríjemnú otázku: Má sa za to dnes Mikloško dodatočne ospravedlniť?

Skúsený poslanec Národnej rady SR tým reagoval na súčasnú hystériu okolo vyjadrení poslanca Michala Barteka, ktorého časť verejnosti a médií tvrdo kritizuje za ostrý slovník voči staršiemu kolegovi. Jarjabek sa Barteka otvorene zastal a odkázal, že politická pamäť na Slovensku je veľmi selektívna.

Mikloško pred novinármi a veta, na ktorú sa zabúda

Dušan Jarjabek patrí k najdlhšie pôsobiacim poslancom v parlamente a udalosti začiatku deväťdesiatych rokov zažil priamo. Práve preto mu podľa vlastných slov prekáža, keď sa dnes z minulosti vyberajú len „pohodlné“ fragmenty.

„Rok 1991. Po rokovaní Mečiarovej vlády prišiel František Mikloško pred novinárov a povedal vetu: Idem od psychopata. Myslíte si, že by sa mal dodatočne za tento výrok ospravedlniť?“ napísal Jarjabek na sociálnej sieti.

Zároveň si neodpustil ironickú poznámku na adresu súčasných kritikov:
„No skôr ako sa začnú poniektorí úplne zbytočne juríkovsky odvzdušňovať, treba sa párkrát normálne nadýchnuť a vydýchnuť. A hneď je svet pokojnejší.“

Konflikt reality a idealizovanej minulosti

Jarjabek sa však v statuse nevenoval len samotnému výroku. Poukázal na širší problém, ktorý podľa neho slovenskú politiku sprevádza už desaťročia – konflikt medzi reálnou historickou skúsenosťou a dodatočne idealizovanou minulosťou.

„Bartek a Mikloško. Konflikt reálnej skutočnosti a idealizovanej minulosti. Stále existujú ľudia, čo rok 1989 a hlavne rok 1993 zažili a nezabudli,“ píše poslanec. Pripomína, že v parlamente dodnes sedia ľudia, ktorí vznik samostatnej Slovenskej republiky odmietali, a na druhej strane aj tí, ktorí za ňu bojovali.

Podľa Jarjabka je nevyhnutné o týchto veciach hovoriť pokojne, vecne a bez účelového prepisovania dejín. „Nie preto, aby sme niekoho umelo idealizovali a iného zatracovali len preto, že sa to práve nosí,“ zdôraznil.

Pamäť politiky je dlhšia, než sa zdá

Záver Jarjabkovho odkazu je jasný: politická kultúra sa nedá budovať selektívnym pohoršovaním sa nad výrokmi, ak rovnaké alebo ešte tvrdšie slová v minulosti prechádzali bez následkov.

Jeho otázka tak zostáva visieť vo vzduchu – ak dnes niekto žiada ospravedlnenia za ostré slová, je pripravený pozrieť sa aj do vlastnej minulosti? Alebo platí, že pamäť slovenskej politiky siaha len tam, kam sa práve hodí?