Martin Šimečka o Vladimírovi Palkovi, Eduardovi Chmelárovi, Jozefovi Banášovi a Gustávovi Murínovi napísal, že obhajujú „fašistické Rusko“ a pohŕdajú liberálnou demokraciou. "Názory Jozefa Banáša a Gustáva Murína až tak detailne nepoznám. Čo sa však týka mňa a Eduarda Chmelára, Šimečkove obvinenia považujem za nezmyselné," píše vo svojom komentári pre portál Plus 7 dní Vladimír Palko.

Palko hneď v úvode uvádza: !Reagujem, no dávam si záväzok, že len stručne. Dlhodobo sa zaoberať iracionálnosťou nepovznáša."

Názor Vladimíra Palka, preberáme ďalej bez redakčných zásahov.

V novembri 1989 sa nehovorilo o liberálnej demokracii, ale o demokracii ako takej. Pod prívlastkom „liberálna“ dnes rozumiem model demokracie, ku ktorému sa postupne pribalili rôzne ideologické nadstavby – NGO-izmus, europeizmus, humanrightizmus a ďalšie „izmy“. Nepovažujem ich za nevyhnutné súčasti demokracie. Naopak, mám za to, že jej v určitých momentoch môžu aj škodiť.

Rovnako nepravdivé je tvrdenie, že obhajujem Rusko. Ruskú politiku dlhodobo hodnotím kriticky. Inváziu na Ukrajinu som odsúdil – a robím to opakovane, pokojne aj po päťdesiaty raz. Zároveň si však dovoľujem povedať, že táto invázia je dôsledkom chybnej politiky Západu, ktorej následky sa dali predvídať. Že povedie k násilnej ruskej reakcii, som upozorňoval dávno pred vypuknutím vojny.

V Šimečkovom myšlienkovom svete však politika Západu zjavne neobsahovala nič problematické – hoci nás doviedla ku katastrofe.

O to pozoruhodnejšie pôsobí jeho potreba morálne hodnotiť iných, keď si pripomenieme, že pred približne dvadsiatimi rokmi z pozície šéfredaktora vplyvných novín otvorene podporoval vojnu v Iraku. Vojnu, ktorá bola zbytočná, lživá a priniesla smrť viac ako stotisíc ľudí. Ja som bol vtedy proti nej.

Martin Šimečka sa mýlil pri Iraku. Mýlil sa pri hodnotení politiky Západu voči Ukrajine a Rusku. V oboch prípadoch čas ukázal, kde bola realita. Napriek tomu mám byť dnes problémom ja.

Potvrdzuje sa mi jedna stará téza: podporovatelia amerických vojen dnes najhlasnejšie kádrujú odporcov všetkých zbytočných vojen.

Napadá mi ešte jedna paralela. Podobne ako v roku 1989, aj dnes prežívame globálnu zmenu. Vtedy sme boli optimistickejší, dnes sme skeptickejší, no podstata je podobná. Vtedy končil svet sovietskeho komunizmu, ktorý sa pre vlastné chyby nedokázal reformovať. Dnes sa končí svet západnej hegemónie, poznačenej vojnami a protirečeniami.

V takýchto momentoch sa zvyčajne objaví niekto, kto v poslednom záchveve starého systému vystúpi na jeho obranu a útočí na tých, ktorí volajú po zmene. Keď Michail Gorbačov začal perestrojkou rozoberať sovietsky komunizmus, v roku 1988 proti nemu vystúpila neznáma vedkyňa Nina Andrejeva. Svetové médiá jej venovali pozornosť. Na pár dní bola slávna. Komunizmus však nezachránila.

Premýšľam, či Martin Šimečka nie je Ninou Andrejevovou dnešných dní.

Moja reakcia je stručná aj z iného dôvodu. Šimečkov text považujem za podpaľačský. Provokuje studenú občiansku vojnu v spoločnosti – a to dôrazne odmietam. Nemám o to záujem.

Martina Šimečku nezmeníme. Čítajú ho však ľudia, z ktorých nie všetci majú „krvavé oči“. Pred nimi – a vlastne pred nami všetkými – stojí otázka, či je extatické krágľovanie oponentov tou správnou cestou pre Slovensko. A či sme už v tomto smere nezašli priďaleko.

Martinovi Šimečkovi prajem dlhý život. Súdiac podľa Iraku, na priznanie omylu potrebuje približne dvadsať rokov. Na priznanie ďalších omylov možno rovnaký čas. Nech sa teda v zdraví dožije aspoň deväťdesiatky.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️