Vláda SR v stredu schválila návrh ministra zahraničných vecí nateraz sa k novovytvorenej Rade mieru amerického prezidenta Donalda Trumpa nepripojiť. Jedným z dôvodov je, že Slovensko by pre konsolidáciu nebolo schopné naplniť finančný záväzok vo výške jednej miliardy dolárov. Vyplýva to z materiálu, ktorý schválila na stredajšom rokovaní.

Vláda Slovenskej republiky sa odvoláva na princíp suverénnej zahraničnej politiky na „štyri svetové strany“ a presadzovanie riešenia sporov výlučne mierovou cestou. Zdôrazňuje potrebu návratu k rešpektovaniu medzinárodného práva, uplatňovaniu dialógu a diplomacie v riešení konfliktov. 

Pozvánka už 20. januára

Agentúry postupne informovali, že pozvanie dostalo približne 60 krajín sveta. Slovenská republika bola už v utorok 20. januára 2026 oslovená zo strany Veľvyslanectva Spojených štátov amerických (SŠA) v Bratislave s návrhom na pristúpenie Slovenskej republiky k Charte Rady mieru (Board of Peace Charter). Vláda tak potvrdila svoje sobotňajšie oznámenie o pozvaní, čím ukončila útoky opozície a médií, že Slovensko ho nedostalo a je v svetovej izolácii.

Len OSN pre mier

Pre vládu Slovenskej republiky je a ostáva základným dokumentom upravujúcim mierové spolunažívanie štátov a národov Charta OSN, ktorej zásady, predovšetkým dôraz na riešenie sporov mierovými prostriedkami a zrieknutie sa hrozby silou proti suverénnemu štátu a osobitne so zámerom násilnej zmeny hraníc. Cieľom iniciatívy SŠA pomenovanej ako Charta je vytvoriť Radu mieru, ktorá má právnu podobu politicko-strategickej medzinárodnej organizácie. Opiera sa však o rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN, ktorá umožňuje vznik Rady mieru a autorizuje aj zriadenie dočasnej Medzinárodnej stabilizačnej sily v pásme Gazy. Medzi hlavné úlohy Rady mieru má údajne patriť podpora stability, obnovenie spoľahlivej a zákonnej správy a zabezpečenie trvalého mieru v pásme Gaze. NAvyše však aj "v iných oblastiach postihnutých alebo ohrozených ozbrojeným konfliktom." 

SŠA pre Gazu?

Členovia Rady mieru budú prizvaní jej predsedom, ktorým má byť prezident USA Donald Trump. Členské štáty majú byť v Rade mieru zastúpené na úrovni hláv štátu alebo najvyšším predstaviteľom vlády a majú podporovať fungovanie a rozhodnutia Rady, na výkone ktorých majú možnosť sa podieľať. Charta Rady mieru explicitne nevyžaduje, aby sa členské štáty Rady zúčastňovali na prípadných mierových operáciách automaticky, tzn. bez predchádzajúceho súhlasu svojich národných zákonodarných, resp. exekutívnych orgánov. 

Biznis plán?

Členstvo v Rade mieru je časovo obmedzené na 3 roky od nadobudnutia platnosti Charty Rady mieru. O jeho ďalšom  predĺžení rozhodne sám predseda Donald Trump. Toto obmedzenie sa neuplatní na členské štáty, ktoré počas prvého roka členstva prispejú na činnosť Rady mieru bezprecedentnou sumou viac ako 1 miliarda USD. Z hľadiska slovenského zmluvného práva je charta medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. To znamená, že pred ratifikáciou prezidentom SR sa vyžaduje súhlas aj Národnej rady Slovenskej republiky.

Zneužité Slovensko

Vláda pripomína, že Slovensko bolo za minulých vlád súčasťou medzinárodných koalícií, ktoré podporili vojenské zásahy bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN pod zámienkou humanitárnych a preventívnych intervencií (1999 Kosovo, 2003 Irak). Dôsledkom nezákonných agresií je podľa vlády súčasná bezprecedentná erózia základných princípov medzinárodného a medzinárodného humanitárneho práva. Slovensko chce opätovne získať nestále členstvo v Bezpečnostnej rade OSN v rokoch 2028-2029, pre ktoré hľadá medzinárodnú podporu a zároveň podporuje každé relevantné úsilie na posilňovanie globálnej bezpečnostnej architektúry a stabilizáciu medzinárodno-politickej situácie.

NIE duplicitnej Charte

Z hľadiska medzinárodného práva však treba jasne poukázať napríklad na čl. 103 Charty OSN, v zmysle ktorého „ak by došlo k stretu záväzkov Organizácie Spojených národov podľa tejto Charty s ich záväzkami podľa akejkoľvek inej medzinárodnej dohody, majú prednosť záväzky podľa tejto Charty.“ Z uvedeného vyplýva, že v prípade kolízie záväzkov prijatých v rámci Trumpovej Rady mieru so záväzkami v Charte OSN by Slovenská republika musela v zmysle čl. 103 Charty OSN uprednostniť záväzky vyjadrené v Charte OSN. Tým by bolo členstvo v Rade mieru vlastne zbytočné. "Berúc do úvahy nevyhnutnú konsolidáciu verejných financií, finančný záväzok vo výške 1 miliardy USD by nebola Slovenská republika schopná naplniť. Za aktuálnych podmienok sa vláda Slovenskej republiky rozhodla nateraz k Charte Rady mieru nepripojiť," uzatvára svoje stanovisko vláda. Zároveň uložila ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí sledovať a vyhodnocovať implementáciu Charty Rady mieru a v prípade zásadného vývoja informovať vládu. Jediným európskym členom Charty tak nateraz zostáva Maďarsko.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️