Rozhovor odštartoval otázkou Denisa Melasa, ktorá rezonuje v európskej debate stále častejšie: Sme bližšie ku konfliktu s Ruskom, alebo s USA? Šándor odmieta skratky a paniku. „Pevne verím, že ani s jedným nie sme blízko konfliktu, aspoň zatiaľ,“ hovorí a pripomína, ako ľahko sa verejnosti servírujú hrozby bez faktickej opory.

„Tí, čo nás strašia tankami na Václaváku za tri, štyri roky, by nám mali povedať, odkiaľ prídu,“ zaznie v jednej z pasáží. Navyše európske vlády posielajú signály, ktoré sa navzájom vylučujú: jedni hovoria o takmer nevyhnutnej vojne, druhí ju bagatelizujú. "Táto dichotómia neprináša nič dobrého. Veľa ľudí je vystrašených," konštatuje Šándor.

Strašná porážka Ukrajiny

Najťažšie momenty ale prichádzajú, keď sa debata stočí k Ukrajine a k tomu, čo vlastne znamená „ukončenie vojny“. Šándor maľuje scenár, ktorý v európskych kanceláriách mnohí vytesňujú: „Ultimátne sa obávam, že Rus zaberie ešte Odesu a z Ukrajiny sa stane suchozemský štát.“ Zaorálek reaguje bez okolkov: „Strašná porážka.“ A Šándor to dopovie naplno: "Presne tak. Je to porážka Ukrajiny, je to porážka Aliancie."

Koalícia ochotných je kabaret

Jeho argument nie je len geopolitický, ale aj praktický – a práve preto tak nepríjemný. Nejde len o zbrane, muníciu alebo techniku. „Vidíme, že Ukrajinci majú dva milióny ľudí, ktorí sa vyhli mobilizácii, dvestotisíc zbehov, schopnosť dopĺňať jednotky je jednoducho malá a to je jediná vec, ktorú my im dať nemôžeme,“ hovorí.

A keď príde reč na „koalíciu ochotných“ a úvahy o vysielaní vojakov, volí Šándor slovo, ktoré v českom priestore znie až výbušne: „Kabaret.“ Neverí, že západní lídri politicky ustoja rozhodnutie, ktoré by znamenalo priame riziko pre vlastných voličov. A upozorňuje, že „zamrznutý konflikt“ môže Európu vysávať roky – ekonomicky, politicky i spoločensky.

Trump by ocenil silu, ale on žiadnu nevidí

Zásadná časť rozhovoru sa potom točí okolo Donalda Trumpa. Šándor aj Zaorálek sa zhodujú, že Trumpovu politiku nemožno čítať ako „výstrelky“, ale ako test: čo si môže dovoliť, kto ustúpi, kto sa prispôsobí. Šándor opakuje: „To, že nás neberie, je naša vina.“ A rozvíja myšlienku, že Trump - transakčný, tvrdý, orientovaný na silu - rešpektuje len toho, kto ju preukáže. „Trump by ocenil silu, ale on žiadnu nevidí,“ hovorí.

Zaorálek k tomu pridáva širší obraz: svet sa odkláňa od pravidiel a inštitúcií a posúva sa k bilaterálnym dohodám a tlaku. A v jednej chvíli zaznie aj obava, že Trump môže v rozdeľovaní Európy pôsobiť „účinnejšie ako Putin“.

Dvojaký meter Európy - nič iné, len pokrytectvo

Silne rezonuje aj motív európskeho dvojakého metra – a tým aj straty rešpektu. Zaorálek pripomína, že Západ sa často tvári ako strážca pravidiel, ale v konkrétnych krízach ich sám obchádza alebo relativizuje. Šándor to pomenuje ešte priamočiarejšie: „Je to pokrytectvo, je to dvojaký meter, bojíme sa, aby nám Trump nenafackoval, čím viac mu ten priestor dávame, tým viac si ho berie.“ V tejto logike potom neprekvapí, že Európa vyzerá navonok slabo – nielen vojensky, ale aj politicky.

Symbolicky to v rozhovore vypláva na tému Grónska. Zaorálek popisuje, ako nedôstojne pôsobí, keď sa Európa nedokáže postaviť ani za vlastné teritórium a do hry vstupuje niekto „za Európu“. „Ani ako partnera nás neberie, to už je nedôstojné,“ hovorí.

Šándor pritakáva a ukazuje na hlbší problém: Európa je „šialene nejednotná“ a jej lídri často radšej cúvajú, než aby niesli zodpovednosť. V jednej z najostrejších pasáží potom Šándor líči európsku mentalitu skoro až s horkosťou: "Počul som Merza hovoriť, keď už Trump nemá rád Európu, tak aspoň aby ​​neopustil Nemcov. Ja neviem, toto predsa nie je hrdý štát."

A čo Česká republika? Čo môže robiť krajina, ktorá sama osebe globálne trendy nezmení? Zaorálek tu kladie otázku, ktorá visí vo vzduchu už roky – a Šándor na ňu odpovedá programovo, bez diplomatických kudrliniek: „Armáda Českej republiky by mala byť suverénnym nástrojom suverénneho štátu primárne určená pre bezpečnosť Českej republiky, mali by sme sa usilovať o stredoeurópske partnerstvo.“

A čo Čína?

Do debaty sa dostáva aj Čína a širší svet. Šándor odmieta hystériou nafukované scenáre: „Mali by sme sa prestať strašiť, nemyslím, že Čína má v záujme bojovať.“ Zaorálek zase pridáva skúsenosť z politiky: česká debata je často „bizarná“ v tom, ako rýchlo nálepkuje pragmatizmus ako bezchrbticu, hoci veľké štáty konajú prísne pragmaticky a svet sa podľa toho preorganizuje.

Európa si vybombardovala hlúposťami vlastné zázemie

Z celej epizódy ale vyčnieva jedna spoločná obava, ktorá má pre Európu až existenciálny tón: že koniec bojov na Ukrajine automaticky neprinesie úľavu. Šándor hovorí, že Európa si „vybombardovala hlúposťami vlastné zázemie“, ekonomiky sa dusí, a namiesto strategického reštartu sa rieši improvizácia. A potom prednesie vetu, ktorá znie ako varovanie do budúcich rokov: „Po skončení vojny na tom bude Európa ešte horšie, pretože sa nebola schopná dať dohromady.“

Zaorálek na záver pridáva širší rámec: Západ, ako sme ho poznali, sa mení – ale Európa nezmizne. Len sa bude musieť naučiť fungovať bez ilúzií, bez pohodlia a bez istoty, že „veľký strýko“ vždy zasiahne.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí zrušiť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní.    ❤️