Valí sa na nás obrovská globálna finančná kríza a my sa ako bezduché opice pozeráme na paviána, ktorý vrieska v manéži, zvanej parlament. Volič, ktorý odmieta vojnu, zbrojenie a podnecovanie nenávisti v spoločnosti, sa v demokratickom systéme stáva iba obeťou mocenských hier. Ako dlho to budeme ešte prehliadať? Skonštatoval to riaditeľ vydavateľstva TORDEN Robert Merva pre portál Extra Plus.

Demokracia je naozaj iba ilúzia, ktorú nám tu predávajú celé roky. Chodíme k urnám s vierou, že náš hlas niečo zmení. Že politici, ktorých zvolíme, budú konať podľa našej vôle. A potom príde realita. Na vlastné oči vidíme, ako sa naša krajina ponára do bahna klamstiev, nevraživosti, bezcitnosti a rozkrádania. Kam sa podela slávna „vôľa ľudu“? Kam zmizol náš mandát? Naozaj mal Haščák pravdu, keď v nahrávke Gorila tvrdil, že „Volič je hovno“?

Bezcharakternosť a populizmus

Môže byť systém, v ktorom zvolení zástupcovia konajú proti jednoznačnej vôli väčšiny občanov, nazývaný ešte stále demokraciou? Bežnému človeku je to jasné. Vojna znamená smrť, utrpenie, biedu a zničené životy. My všetci ju jednohlasne odmietame. Teoreticky by mal teda politik, ktorého sme zvolili, tento náš postoj rešpektovať a presadzovať. K vojne by tak teoreticky nikdy nemalo dôjsť. Ale pozrime sa na realitu Slovenska a Európy. Politici, ktorí sú pri moci, konajú v presnom rozpore s týmto základným postojom svojich občanov a proti ich vôli. Podporujú vojny, schvaľujú miliardové výdavky na zbrojenie a do vojnových zón posielajú zbrane. Nazývajú to vznešene pomocou, ale pomáha to iba zbrojárskym korporáciám zarábať a ľudia v dôsledku toho umierajú. Zbrane sú určené na zabíjanie. Kto dal kedy na to komu mandát? Odpoveďou sú naučené bezduché frázy o „medzinárodnej zodpovednosti“, „spoločnej bezpečnosti“ alebo „ľudských hodnotách“. Sľuby z predvolebných programov sa v momente, keď sa politici dostanú k moci, stávajú nechceným svedectvom ich bezcharakternosti a populizmu. Volič je pre nich už len hovno!

Sebestačná mašinéria

Demokracia dnes funguje bez voliča. Systém sa naučil fungovať sám pre seba. Tvrdia nám, že žijeme v reprezentatívnej demokracii. Že sme si zvolili tých najlepších, ktorí rozhodujú v našom záujme. Toto je však kľúčový podvod dnešnej „postdemokracie“.

Systém sa zmenil z nástroja občanov na sebestačnú mašinériu. Voľby nie sú o výbere cieľov, ale o rotácii panáčikov v naftalínových oblekoch, ktorí všetci do jedného slúžia rovnakým záujmom a tvrdia o sebe, že sú politici. Či už sú pri moci tí, alebo oní, konečné rozhodnutia – najmä v zásadných otázkach, ako je vojna a mier – zostávajú v rukách tých istých nevolených centier moci, ktoré nikto nevolil a nikto o nich ani nič poriadne nevie. Na pozadí totiž riadia tento svet mocní boháči pomocou rôznych zahraničných aliancií, byrokratov z Bruselu, nadnárodných korporácií a domácej oligarchie, ktorí z týchto konfliktov profitujú.

Náš odpor k vojne a zúfalé volanie po mieri je v tomto systéme iba prekážkou, ktorá sa musí obísť. Dookola nás balamutia, že naša vôľa je „naivná“, že nemáme dostatok informácií, že „situácia je komplexná“ a že oni, rozumej politici, vedia všetko najlepšie. Jednoducho nás ignorujú, pretože vedia, že za ich konanie im nehrozí žiadny reálny trest. Volič je totiž naozaj len hovno!

Politik v súčasnej postdemokracii pokojne môže zabiť desaťtisíce ľudí a potom robiť v parlamente cirkus ako pavián z manéže. Nič sa mu nestane, lebo ho chráni „demokracia“. Získal mandát. Nič nemení na fakte ani to, že takmer všetci získali svoj mandát podvodom a lžou. Klamali nám, len aby získali moc, ktorú neváhajú zneužívať pre svoje vlastné záujmy a záujmy svojich suzerénov a to navyše v priamom rozpore proti nám.

Fejk na voličov

Aby bola ilúzia dokonalá, musí byť systém zjavne pokrytecký. A to naozaj aj je. Stačí sa pozrieť, ako Západ a naši politici reagujú na rôzne konflikty vo svete. Kým agresia na Ukrajine sa trestá bezprecedentnými ekonomickými sankciami, morálnymi poučkami a masívnym prúdením dodávok zbraní, rovnako brutálne utrpenie v Gaze sa len úboho sleduje z diaľky, prípadne sa podporuje agresor. Prázdne reči o „práve na sebaobranu a sebaurčenie“, ktoré jednému patria, ale druhým už nie. Rovnaké je to aj v spoločnosti. To, že nám chceli zavraždiť premiéra, sa prejde mlčaním, alebo sa o tom začnú písať báchorky, že to bol len fejk na voličov. Ale o tom, že úchyláci nám tu prznia mládež a naše deti, sa hovorí ako o hrdinstve. Stačí byť vulgárny na premiéra a hneď je človek hrdinom. Tento dvojaký meter je dôkazom, že nejde o princípy, ale o čistý, cynický obchodný záujem mocenských centier, ktoré na voliča doslova kašlú. Obyčajní ľudia – na Ukrajine, v Palestíne, ale aj tu na Slovensku – sú iba figúrkami na geopolitickej šachovnici, ktoré je možné obetovať. Volič je len hovno!

Vyvolený politik môže pokojne zabiť chodca na priechode a ešte vo výkone trestu sa môže stať špeciálnym prokurátorom, aj keď nikdy predtým prokurátorom nebol. Nič sa mu nestane. Justičná mafia môže pokojne väzniť ľudí v nelegálnej väzbe, môžu tam zabiť dokonca aj generála, a nič sa im nestane. Porušovanie práva sa vyvoleným odpúšťa, ale bežnému človeku nie. Niekto si vo väzbe protizákonne odsedí viac ako rok a tí, ktorí ho tam poslali, sú pred zákonom chránení. Lebo volič je len hovno!

Agenti v službách cudzích záujmov

Demokracia, ktorá systematicky ignoruje základnú vôľu svojho ľudu, je len prázdnym slovom. Je to simulakrum, dokonalá napodobenina bez obsahu. Tento rozpor sa už nedá ďalej tajiť. Keď politici prestanú reprezentovať ľudí, ľudia prestanú rešpektovať politikov. Vtedy dochádza k rozpadu dôvery, k erózii legitimity a k rastúcej frustrácii, ktorá môže viesť k nepredvídateľnému vyústeniu. Valí sa na nás obrovská globálna finančná kríza a my sa ako bezduché opice pozeráme na paviána, ktorý vrieska v manéži, zvanej parlament. Keď sa nespamätáme dnes, zajtra bude už neskoro.

Jedinou cestou von je radikálna transparentnosť, priama zodpovednosť politikov a nekompromisné vymáhanie voličskej vôle. V našom štáte totálne absentujú mechanizmy, ktoré by zabránili, aby sa politici po voľbách stali slobodnými agentmi v službách cudzích záujmov. Slovo „demokracia“ je tak v dnešných našich podmienkach iba trpkým vtipom na účet všetkých, čo mu kedy uverili. Čas ilúzií sa skončil. Prichádza realita.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí zrušiť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní.    ❤️