Pýtajte sa ukrajinských matiek, vojnových sirôt a vdov
Keď počúvam správy o vojne bez konca, keď vidím obrázky zabitých vojakov a civilistov, zničených miest a dedín, pýtam sa: prečo? Naozaj sme takí zvlčilí, že človek človeka a brat brata zabíja? Naše malé Slovensko je celé posiate hrobmi obetí i pamätníkmi padlým hrdinom. Niet vari rodiny, ktorej by sa vojna nedotkla.
Na tomto mieste mi nedá, aby som nebola osobná.
Narodila som sa v roku, keď stíchli zbrane a prišla sloboda. O vojne som počúvala rozprávať svojich rodičov. Moja rodina priniesla obete v prvej i v druhej. Babičke zahynul brat na talianskom fronte. A môj manžel nepoznal otca. Nepamätal si ho. Dom, kde sa narodil, fašisti vypálili, otca mu zajali. Zomrel pred koncom vojny v koncentračnom tábore v rakúskom Ebensee. Manžel nepoznal jeho podobizeň ani jeho hrob. Aspoň obrázok z miesta, kde je pochovaný, stihol pohladiť skôr, než zomrel. Preto je môj strach z vojny taký silný. Preto myslím na verše básne Tým, ktorí vojnu chcú. Učila som sa ju ako školáčka a učila som ju aj svojich žiakov. Dodnes si ju pamätám. Do dnešných učebníc sa možno nedostala, ale mala by tam byť.
Svetový poriadok sa rúca. „Mierotvorca“ Trump dostal chuť na „kus ľadu“. Sme zaplavení množstvom nepríjemných správ. Tie najčernejšie scenáre hovoria o tretej svetovej. Aj preto sú protivojnové verše našej poetky aj po rokoch stále aktuálne.
Mária Rázusová-Martáková
Tým, ktorí vojnu chcú
Sa spýtajte,
ó, spýtajte sa materí,
či túžia za vojnou, keď deti uspávajú,
či túžia zas blúdiť od dverí do dverí
s batôžkom perín - k tým, čo strechu dajú!
Otcov sa spýtajte!
Tých otcov skúpej reči,
čo s tajnou pýchou synov rast sledujú -
či sa im chce do múk, hrôz a nebezpečí
rozbíjať svet, čo sami tak budujú!
Detí sa spýtajte!
Ich očiek ako studne...
Kto by si trúfal zničiť ich pohromou?
Kto túži zbaviť ich matiek ruky vľúdnej,
priniesť im hlad a strach - dať trosky za domov!
Milencov tážte sa!
Cítia sa soľou zeme
a vlastná sila ich napĺňa úžasom...
Bojovať? Oj, áno - lenže za mier chceme,
za dom a záhradku s oblohou belasou!
Zvierat sa pýtajte!
Smutných radov koní,
čo v paľbe zúrivej šli krotko po svoj diel;
vtákov sa pýtajte, spálených jabloní,
mostov sa pýtajte, kto z nich by vojnu chcel!
Zeme sa pýtajte!
Zbitého jej tela,
rozrytých chotárov, vypálených miest...
Ó, tej sa pýtajte, či by vojnu chcela,
či chce piť našu krv, naše telá jesť...
A všetci skríknu: Mier!
A všetci skríknu: Nie!
Svet túži skvitnúť už radostnou obnovou.
Kto požiar zapáli, nech v ohni zahynie! -
Mier musí zvíťaziť na slávu domovov!
Pozn. redakcie HD: Tento článok je výlučne názorom jeho autora. Obsah sa nemusí zhodovať s názormi redakcie.
Milí čitatelia,
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️