Všetky tie nafúkané reči o európskej jednote, všetky tie výzvy z davoského pódia, že "EÚ musí vybudovať novú nezávislú Európu" (Ursula von der Leyenová) sú len veľkohubé tliachaniny, ak si neuvedomíme, že Európsku úniu nemôžu zachrániť tí, ktorí ju zničili, že odpoveďou na Trumpov nepriateľský imperializmus by malo byť vyvodenie politickej zodpovednosti a okamžité odstúpenie celej Európskej komisie.

Názor Eduarda Chmelára s názvom: EURÓPU NEMÔŽU ZACHRÁNIŤ TÍ, KTORÍ JU ZNIČILI. EURÓPSKA KOMISIA BY MALA ODSTÚPIŤ prinášame v plnom znení.

Je to zvláštne, ale po prvý raz nemám vôbec potrebu komentovať "zásadný" prejav prezidenta USA Donalda Trumpa na Svetovom ekonomickom fóre v Davose. Bol nudný, plný klamstiev a detinského chválenkárstva bez akejkoľvek hodnoty. Ale občas bol až komický. Švajčiarom napríklad pyšne odkázal, že bez Američanov by ešte stále hovorili po nemecky (nemčina je oficiálnym jazykom Švajčiarska, ktoré bolo počas vojny neutrálnou krajinou). Alebo si vymýšľal, že Čína nemá žiadne veterné elektrárne, pritom ich má najviac na svete...

Viac pozornosti si zaslúži fakt, že s americkým prezidentom sa po prvýkrát odmietli stretnúť európski lídri

Nemecký kancelár Merz, francúzsky prezident Macron a schôdzku zrušila aj dánska delegácia. A tak Donaldovi Trumpovi ostalo iba stretnutie s jeho vazalom Volodymyrom Zelenským. Pôvodne síce ukrajinský prezident trucovito oznámil, že do Davosu nejde. Ale po tom, čo Donald Trump odmietol podpísať dohodu o sľúbených 800 miliardách dolárov na masívnu povojnovú obnovu Ukrajiny, rýchlo si to rozmyslel...

Najväčšiu pozornosť si v Davose vyslúžil pôsobivý prejav kanadského premiéra Marka Carneyho. Ten vyzval najmä malé a stredné štáty, aby sa prestali báť a jasne spoločne ukázali, že si neželajú prekreslenie svetového poriadku, ktorý nebude založený na medzinárodnom práve. Najmä liberáli chytili duševný orgazmus z toho, že Carney svoje stanovisko vysvetľoval na eseji Václava Havla Moc bezmocných. Má to len jeden háčik...

Havlove eseje z jeho disidentských čias sú naozaj veľmi inšpiratívne, aj keď nie sú príliš originálne a zakladajú sa na myšlienkach českého filozofa Jana Patočku. Väčšina jeho súčasných obdivovateľov ich nikdy nečítala, inak by museli vedieť, že Havel v nich varoval pred tým, aby Západ uveril sám v seba a že je len vypuklým zrkadlom toho istého, čo sa deje na Východe. Preto ho mali radi najmä ľavicoví intelektuáli. Keď sa však stal Havel prezidentom (po čom v rozpore so svojimi pokryteckými pózami vždy túžil), takmer okamžite zhodil masku, hlučne podporoval všetky nezákonné vojny USA, pohŕdavo sa vyjadroval o ich odporcoch a z jeho "života v pravde" sa stalo len gýčové oslavné heslo jeho zaslepených prívržencov, ktorí nikdy nepochopili, že na konci života tú pravdu už nedokázal ani len vysloviť a že morálnu dilemu doby oveľa presnejšie vystihol jeho celoživotný rival Milan Kundera v románe Neznesiteľná ľahkosť bytia.

A tak je vo svojej podstate hlboko pokrytecký aj samotný kanadský premiér

Neprekážalo mu totiž doterajšie zneužívanie "medzinárodného poriadku založeného na pravidlách" na tie isté mocenské ciele, v ktoré v zmysle Havlovho zelovocára nikto neveril, ale aby sa vyhli problémom a vychádzali s veľmocami, každý sa im poslušne podriadil. Ochotne podporil genocídu v Gaze, bombardovanie Iránu či extrémne zvýšenie zbrojenia pod tlakom USA. Ako šéf Bank of England nelegálne zabavil venezuelské zlato. Nie je to žiaden idealista, ani vizionár. Je to oportunista. Znervózňuje ho iba tá neistota a nepredvídateľnosť medzinárodného prostredia v súčasnom období sprevádzaná túžbou opäť sa niekam zaradiť a poslúchať. Skrátka, chce byť radšej šťastným vazalom ako nešťastným otrokom (aby som parafrázoval belgického premiéra Barta De Wevera).

V jednej veci, ktorú urobil už pred odletom do Davosu, je však kanadský premiér podnetný. Po dvoch dňoch rokovania v Pekingu Mark Carney oznámil dosiahnutie významnej obchodnej dohody, ktorá znamená odklon Kanady od Spojených štátov a príklon k Číne, ktorá je predvídateľnejšia. Carney tak ukázal cestu aj Európe: prežiť môže len vytváraním nových spojenectiev s krajinami BRICS, nie pokračovaním v samozničujúcej politike šialeného zvyšovania zbrojenia. Platí to aj o Rusku, aj keď nie hneď, ale nevyhnutnosť dialógu s Moskvou si uvedomujú už aj v Paríži, Ríme, Berlíne či v Bruseli. Európa bez Ruska je neúplná. A z geopolitického hľadiska stále platí slávna poučka Zbigniewa Brzezinského z jeho slávnej knihy Veľká šachovnica: kto ovláda Euráziu, ovláda celý svet.

Uvedomenie si tohto faktu mnohým ešte potrvá - tak ako im trvalo poznanie nevyhnutnosti dialógu s Kremľom. Talianska premiérka Meloni si ešte stále myslí, že USA sú priateľ a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová ešte stále ďakuje Trumpovi za mierové úsilie... No ani tieto pribrzdené názory nás nezachránia pred zrážkou s realitou, že Spojené štáty nie sú naším priateľom. Nie sú ani naším spojencom. Boli naším pánom, ktorého sme slepo poslúchali.

Čo bolo predvídavé alebo štandardné na prístupe, keď sme sa k Donaldovi Trumpovi správali ako k nevychovanému pubertálnemu decku, okolo ktorého sme našľapovali ako po špičkách, len aby sme ho nepodráždili alebo nerozhnevali?

Kvôli nemu skracovali dôležité rokovania, aby ho nenudili, vyhoveli všetkým jeho nezmyselným požiadavkám, hýčkali ho ubytovaním v kráľovskom paláci a na podpis ponižujúcej obchodnej dohody čakali niekoľko hodín v jeho škótskom letovisku, kým dohrá golf. A aj v týchto dňoch mu francúzsky prezident Macron lichotí, ako skvele si počínal pri dosadení bábkovej vlády v Sýrii, sľubuje, že mu pomôže pri bombardovaní Iránu, ale prosí ho, aby dal pokoj Grónsku. No aj tu mu jeho adoptívny synáčik Mark (Rutte, generálny tajomník NATO) odkazuje, že mu s obsadením Grónska pomôže. A oboch "ocko" zverejnením ich súkromnej komunikácie poníži, aby jasne ukázal, kto je tu pánom a kto vládne svetu.

"Kto vraví o víťazstvách? Pretrvať je všetko!" volá nemecký básnik Rainer Maria Rilke v slávnej knihe Requiem

Všetky tie nafúkané reči o európskej jednote, všetky tie výzvy z davoského pódia, že "EÚ musí vybudovať novú nezávislú Európu" (Ursula von der Leyenová) sú len veľkohubé tliachaniny, ak si neuvedomíme, že Európsku úniu nemôžu zachrániť tí, ktorí ju zničili, že odpoveďou na Trumpov nepriateľský imperializmus by malo byť vyvodenie politickej zodpovednosti a okamžité odstúpenie celej Európskej komisie. Bez tohto základného predpokladu všetkých ďalších krokov sa nepohneme z miesta a ak vôbec, tak iba smerom dozadu, keďže táto partička, zvyknutá na prístup sluhov, nenájde ani silu, ani odvahu ísť do konfrontácie s americkým impériom a okrem formálnych rečí bude len ustupovať. Stačilo. Dolu s von der Leyenovou, dolu s Kallasovou, dolu s Costom. Nemajú ani schopnosti, ani demokratickú legitimitu, ani dôveru viesť Európu v čase jej existenčného ohrozenia.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí zrušiť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní.    ❤️