Pohľadom na hlásne trúby v podobe médií, ktoré sú naďalej hlavným mediálnym prúdom, čo sa finančných tokov týka určite, väčšina obyvateľov Slovenska súhlasí s genocídou v Gaze, akceptuje Green Deal nezmysly, či pravidelne zo svojho mizerného platu posiela náboje na Ukrajinu. Opak je však pravdou, ktorá “nesmí projít za každou cenu”. 

Opozičné média, ktoré kŕmi prostredníctvom reklamy ministerstvo cestovného ruchu a športu neustále podporujú špirálu mlčania. Špirála mlčania je teória na základe, ktorej sa darí vo verejnosti udržiavať menšinový názor v popredí, a naopak názor väčšiny zostáva v tichosti pod pokrievkou, pričom jeho zástanca sa bojí byť čiernou ovcou spoločnosti. 

Zákon proti extrémizmu alebo názoru väčšiny? 

Keď generálny prokurátor Maroš Žilinka vyhlásil, že boj proti extrémizmu je dôležitejší ako boj proti korupcii, tak s určitosťou môžem tvrdiť, že sa na protest zježili chlpy väčšine obyvateľov Slovenska. 

V posledných desiatich rokoch je totiž zákon proti extrémizmu kladivom na väčšinový názor v spoločnosti. V čase pandémie sa nálepka extrémista rozdávala na počkanie. Hoci o tomto pojme má rozhodovať súd, rozhodovanie si v tomto prípade zobrali médiá. Na škodu aj generálneho prokurátora si to ešte väčšina pamätá, ale najmä vidí dvojaký meter prístupu v OČTK. 

Komentátor Peter Tkačenko sa hanlivo vyjadroval o Sime Magušinovej, pričom primárnym cieľom bola jej kresťanská viera. Ak by bol zákon o extrémizme spravodlivý, Tkačenka by skoro ráno navštívili kukláči podobne ako Tibora Rostasa za citovanie Ľudovíta Štúra.  

Podobne ako Štefan Harabin mala po súdoch behať polovica komentátorov v hlavnom mediálnom prúde, ktorí schvaľujú vojnové agresie USA, ktoré vojnovými agresiami naozaj sú. Lenže zákon o extrémizme mal potlačiť väčšinový názor na špeciálnu operáciu Ruskej federácie na Ukrajine. Ak by išlo o duchom labilnejšieho jedinca, čím Harabin nie je, namiesto súdu by ho čakal najvyšší súdu, keďže prebdené noci nie sú zdraviu prospešné. Harabin na rozdiel od nemalej časti spoločnosti, ktorá by mala strach, spal pokojne s agresívnym prokurátorom za krkom, ktorého cieľom bolo umlčať názor. 

Nie je hajlovanie ako hajlovanie! 

Podobnú pachuť nespravodlivosti majú aj prípady Mariána Magáta, ktorý o pár dní opustí basu, ale aj väzobne stíhaného Daniela Bombica alias Dannyho Kollára. Magátovej knihe, pre ktorú bol odsúdený, neurobil nikto väčšiu reklamu ako súdny systém na Slovensku. Systém, ktorý má podľa všetkého strach z mediálneho obrazu.  

Ak Magát spáchal trestný čin, mali pri ňom sedieť všetci prokurátori a novinári, ktorí z prípadu urobili mediálnu šou. Do dnes sa domnievam, že knihu Židokracia čítali najmä tí, ktorí vytvorili túto mediálno-justičnú šou! Za prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia bol odsúdený aj Milan Mazurek, ktorý kvôli tomu stratil mandát poslanca. Po jeho úspešnom odsúdení prišiel pokus obviniť aj premiéra Roberta Fica, ktorý sa vyjadril, že s názorom Mazureka súhlasí, podobne ako väčšina spoločnosti. 

Zatiaľ, čo Martin Milan Šimečka šíri každým svojím vyjadrením nenávisť voči slovenskému a ruskému národu, tak vyššie spomenutí páni už spoznali svoj trest a Bombic už cez deväť mesiacov sedí vo väzbe za niečo, čo podľa právnikov je maximálne na pokutu. A kým poslanec Michal Sabo na nejednom zábere hajloval zo srandy, Bombic zo záberov z ukradnutého mobilu preto, že je nácek...

Europoslanec Ľuboš Blaha tieto zákony nazýva gumenými, pričom podľa neho na ich základe môžu človeka odsúdiť za čokoľvek. Blaha sám čelil obvineniu pre červenú hviezdu. Magát si onedlho odsedí za knihu, ktorú čítal málokto. Mazurek stratil mandát pre názor, ktorý sa nepatrí vysloviť. Bombic za link na voľnopredajnú knihu a slová, ktoré sú podobné Tkačenkovým, akurát jeho chcela obhajovať Irena Biháriová lebo ho odsúdil “fejzbúkový tribunál”. 

Umlčaní zákonom! 

Na rozdiel od generálneho prokurátora by jeho podriadený neprokurátor Daniel Lipšic zákon o extrémizme okresal. Politológ Eduard Chmelár by chcel mať náckov na očiach. Poslanec Peter Polák pri snahe SNS okresať tresty za slobodu slova emotívne tvrdí, že po zmene zákona budú rómov náckovia tĺcť bejzbalovými palicami, hoci novela z dielne SNS hovorí o znížení trestov za verbálne prejavy. 

To, že kritika sionizmu ako politického ideového hnutia je umelo vkladaná na úroveň popierania holokaustu, je už na ďalšiu rozsiahlejšiu analýzu. Avšak Blahove slová o tom, že na základe týchto zákonov možno odsúdiť človeka za akýkoľvek názor sú podložené faktami - Tkačenko verzus Bombic vo veci vulgárneho vyjadrenia sa voči žene. Harabin verzus takmer celý hlavný mediálny prúd vo veci vojenskej agresie. Mazurek verzu tata Šimečka vo veci hanobenia národa a tak ďalej... 

Realitou je, že špirála mlčania ako teória má svoje medzery a vďaka alternatíve má priestor aj väčšinový názor. A tak prišli zákony o extrémizme, ktoré síce idú najmä proti slobode slova, ale justično-mediálnemu systému sa darí umlčať väčšinu. Čo nešlo po dobrotky, to sa umlčalo zákonom... 

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku  politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳      Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí zrušiť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní.   ❤️