V regióne Šariš, v okrese Sabinov na severovýchode Slovenska, v objatí lesov leží malá obec Livovská huta. V nej žije deduško – Mikuláš Legnavský, ktorý sa narodil pred stojedna rokmi. Ešte aj vo svojom požehnanom veku si nanosí drevo, sám si ním zakúri a nemá problém si sám aj uvariť. Vo svojom domčeku pritom žije sám. Navštívili a na tajomstvo dlhovekosti sa ho opýtali redaktori Plusky, ktorým s úsmevom povedal, že keď mu aj prídu pomôcť synovia, tak ho vôbec neposlúchajú.

K životu nepotrebuje obrovské nákupné centrá, počasie nezisťuje cez aplikácie v mobile a teplo nezískava pootočením regulačného ventilu na radiátore. Napriek tomu, že po celý život fyzicky pracoval, má sviežeho ducha a zvládne aj väčšinu prác okolo domu. Napriek tomu, že má len niekoľko tried ľudovej, hovorí o svojej vysokej škole.

Energetická kríza? Čo to je?

Okrem toho, že si drevom kúri, sám si ho do domu aj nanosí. Prekvapí, že keď má chuť na „rezanky“, teda rezance do polievky, nevybehne do obchodu, ale urobí si ich tak, ako ho to naučila jeho mama. „To si nedám vziať,”  priznáva. Aj zeleninu do tej polievky si dopestuje sám, nebojí sa ani ihly a nite. Bez okuliarov si niť do ihly navlečie bez problémov. Nesťažuje si, nehnevá sa. 

Osud ho nešetril

„Prídu mi narúbať drevo, ale neposlúchajú ma,“ hovorí so smiechom o troch synoch, ktorí sa vekom pomaly blížia k 80-tke. S manželkou Máriou, ktorá zomrela pred 21 rokmi ich mali štyroch, jeden ho už na ceste do večnosti predišiel. On sám sa narodil do chudobnej, roľníckej rodiny v r. 1924. „V lete som chodieval bosý, v zime som si ich obtočil handrami a hajde do polmetrového snehu,”  spomína, no nesťažuje si – hovorí, že prežil šťastný život.

K šťastiu veľa nepotrebuje

Na otázku, čo mu v živote robí najväčšiu radosť odpovedá: „Keď vidím šťastných ľudí. Najviac mladé mamičky s kočíkmi. Vtedy som najšťastnejší.Vidieť nešťastných ľudí, to už nie je pre mňa,“  odpovedal úprimne. Vždy sa tiež poteší návšteve susedov. Nepotrebujú luxus, ani sťažovať si. Porozprávajú sa, dajú si kalíštek a ich životy sprevádza skromnosť, pokora a ľudskosť. Lebo tie sú v tomto drsnom kraji veľmi potrebné. Ani v kuchyni nie je vyberavý. Má rád „obyčajné“ dedinské jedlá a pitnou vodou ho zásobuje lesný prameň, ktorý tečie priamo cez jeho dvor.

Má vysokú školu

Ani v jeho vysokom veku ho neopúšťa zmysel pre humor. Tvrdí síce, že má tri triedy ľudovej, ale má vysokú školu na všelijakú odbornosť. „Hrable, motyka, píla, to moja vysoká škola,“  odpovedá tým, ktorým to nejde do hlavy, stojeden ročný pán. Ľuďom praje len zdravie, spokojnosť a len to najlepšie.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳      Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí zrušiť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní.   ❤️