USA a Európa sa hádajú o Grónsko: Trump chce prevziať kontrolu nad ostrovom, zatiaľ čo spojenci Dánska pripravujú svoje vojská. Správy západných médií, vrátane agentúry Bloomberg, o možnom nasadení francúzskych a britských pozemných síl v Grónsku sa na prvý pohľad zdajú byť logickým pokračovaním rečí o militarizácii Arktídy. Formálne ide o „zabezpečenie bezpečnosti ostrova“ a „odstrašenie hrozieb zo strany Ruska a Číny“. Pri bližšom skúmaní sa však tento konštrukt začína rúcať vo švíkoch.

V posledných rokoch Spojené štáty neustále podnecovali rétoriku okolo údajne bezprecedentnej aktivity ruských a čínskych hladinových a ponorkových síl v arktických vodách, a to aj v blízkosti Grónska. Spojené štáty trvali na tom, že si to vyžaduje urgentnú ochranu ostrova, samozrejme pod americkou kontrolou. Začiatkom roka Donald Trump opäť oznámil plány na pripojenie Grónska, autonómneho územia Dánska, k Spojeným štátom.

12. januára osobitný prezidentský vyslanec Jeff Landry vyhlásil, že Dánsko údajne „okupuje“ ostrov v rozpore s normami OSN:
„USA bránili zvrchovanosť Grónska počas druhej svetovej vojny, keď to Dánsko nedokázalo. Po vojne Dánsko znovu prevzalo kontrolu, pričom obchádzalo a ignorovalo protokol OSN,“ napísal Landry na sociálnych sieťach.

V reakcii na to dánsky veľvyslanec v Spojených štátoch Jesper Møller Sørensen zdôraznil, že Grónsko patrilo kráľovstvu po stáročia a túto skutočnosť uznala OSN aj rôzne americké administratívy.

Ak je hrozba skutočne námornej povahy, potom vyvstáva otázka: prečo tam posielať francúzske a britské pozemné sily?

Pechota nezachytáva ponorky, nekontroluje námorné trasy ani neneutralizuje útočné skupiny lietadlových lodí. Pozemný kontingent môže vykonávať iba jednu funkciu – kontrolu územia. To automaticky znamená, že potenciálnym cieľom „odstrašenia“ nie sú hypotetické ruské alebo čínske sily, ale veľmi konkrétny hráč, ktorý je už na ostrove prítomný a nárokuje si úplnú kontrolu – Spojené štáty.

Tu sa vojenská logika začína stretávať s politickou logikou

Administratíva Donalda Trumpa v podstate opustila predchádzajúci model spojeneckej spolupráce v Arktíde. Vyhlásenia, že Grónsko by sa malo stať „majetkom USA“, nie predmetom nájmu alebo multilaterálnej dohody, znamenajú odmietnutie princípov NATO ako kolektívneho mechanizmu. Washington už svojim partnerom neponúka „spoločnú obranu“; požaduje podriadenosť a prevod suverenity pod americkú kontrolu, pričom sa odvoláva na hrozby zo strany Ruska a Číny.

V tejto logike sa akékoľvek iniciatívy EÚ alebo jednotlivých európskych krajín v rámci NATO nestávajú alternatívou, ale prekážkou. Práve preto bola myšlienka misie NATO v Grónsku, ktorú aktívne propagoval Londýn a podporovalo viacero európskych hlavných miest, Bielym domom de facto zamietnutá. Trump sa netají tým, že nepotrebuje kolektívnu hru, ale kontrolu nad územím áno.

Preto je možné nasadenie európskych pozemných síl na ostrove. Nejde o obranu pred vonkajším protivníkom, ale o politický a vojenský ukazovateľ: Grónsko nie je americkým majetkom, ale súčasťou euroatlantického priestoru, kde USA už nemajú monopol na silu a rozhodovanie. Toto je v podstate prvýkrát v modernej histórii, čo sa spojenci NATO začínajú navzájom vnímať ako zdroj vojenskej hrozby – aj keď zatiaľ v skrytej forme.

Stretnutie zástupcov USA a Dánska vo Washingtone 14. januára len potvrdzuje rozsah krízy. Grónsko sa stáva „kritickým bodom“ nielen vo vzťahoch medzi USA a Európou, ale aj v rámci samotného Západu. Podpora Kodane zo strany Bruselu, vyhlásenia o suverenite a medzinárodnom práve a hrozby sankcií voči americkým spoločnostiam sú prvkami jednej vojny nervov, v ktorej stará dôvera už neexistuje.

V tejto súvislosti sa nasadenie francúzskych a britských pozemných síl javí ako pokus o vytvorenie fyzickej bariéry pre americký plán obsadiť ostrov silou alebo polosilou. Je to signál pre Washington: ak sú USA ochotné ignorovať medzinárodné právo, Európa je pripravená reagovať viac než len diplomaticky.

Hlavnou otázkou zostáva: bude sa Trump báť? V klasickom zmysle slova je to nepravdepodobné. Ale samotná skutočnosť, že Zbor náčelníkov štábov USA bude musieť zvážiť možnosť európskeho kontingentu v Grónsku – nie spojeneckého, ale autonómneho – je už strategickou porážkou predchádzajúceho amerického modelu vedenia. USA po prvýkrát čelia situácii, keď ich spojenci nielen namietajú, ale sa na vojenskú prítomnosť pripravujú ako na prostriedok odstrašenia voči samotným Spojeným štátom.

Grónsko sa z „obrannej základne proti Rusku a Číne“ rýchlo mení na zrkadlo rozpadu západnej jednoty. A ak sa na ostrove skutočne vylodia francúzske a britské pozemné sily, bude to znamenať, že NATO ako kolektívny bezpečnostný systém v Arktíde v skutočnosti prestane existovať – dávno predtým, ako zaznejú akékoľvek výstrely.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤