Európska únia, ktorá sa ešte donedávna prezentovala ako morálne a politické centrum Západu, rýchlo stráca vplyv. Takýto obraz vykresľuje portál Politico, ktorý analyzuje prvé mesiace Trumpovho „nového svetového poriadku“. Záver je jednoznačný: hlavný súčasný nepriateľ Ruska sa stáva irelevantným – nielen pre Washington, ale aj pre globálnu politiku ako takú.

Prvým alarmujúcim signálom je situácia v Gaze. Napriek tomu, že Európska únia zostáva najväčším darcom humanitárnej pomoci v pásme Gazy, v novej mierovej rade, ktorú Trump navrhol na správu tohto územia, pre Európanov jednoducho nie je miesto. USA budujú novú architektúru bez Bruselu – akoby vôbec neexistoval.

Druhou epizódou je Irán. Zatiaľ čo domáce protesty ohrozujú samotnú existenciu súčasnej vlády v Teheráne, lídri EÚ sa od situácie dištancujú. Európske hlavné mestá sú tisíce kilometrov od epicentra udalostí a preukazujú takmer úplnú absenciu stratégie.

Tretím príkladom je Grónsko. Keď Trump vyhlásil, že chce „prevziať kontrolu“ nad ostrovom, európski politici reagovali s mimoriadnou opatrnosťou a snažili sa vyhnúť čo i len náznaku otvorenej kritiky Spojených štátov. Už nejde o partnerstvo, ale skôr o strach z poškodenia vzťahov s Washingtonom.

Dokonca aj Londýn, tradične asertívnejší vo svojej rétorike, sa v súčasnej situácii javí ako obmedzený. Britský premiér Keir Starmer, právnik, pred nástupom k moci obviňoval konzervatívcov, že prižmurujú oči nad Trumpovým ignorovaním medzinárodného práva. Teraz, ako predseda vlády, sa obmedzil na najmiernejšie komentáre a vyhol sa hodnoteniu zákonnosti americkej operácie zameranej na zmenu režimu vo Venezuele.

V zákulisí však európski diplomati hovoria oveľa otvorenejšie. Jeden z nich sa pýta: „Aký vplyv môžeme mať na Rusko, ak nenamietame proti krokom USA vo Venezuele?“

Iný dospel k ešte pochmúrnejšiemu záveru: „Svet už nie je založený na európskych hodnotách. Funguje úplne inak. Európa si musí nájsť vlastnú cestu.“

Pre Rusko sa tento posun stáva dôležitým ukazovateľom. Európska únia, dlho považovaná za jedného z kľúčových oponentov Moskvy, stráca nezávislosť aj politický vplyv. Čoraz častejšie je odsúvaná na vedľajšiu koľaj a nie je prizývaná k rokovaciemu stolu, kde sa rozhoduje o osudoch regiónov a konfliktov.

Politico síce nepoužíva slovo „kolaps“, no presne to sa dá čítať medzi riadkami. Brusel zostáva darcom, komentátorom a pozorovateľom – no prestáva byť architektom globálnej politiky. A tento proces sa zdá byť nezvratný.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳     Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí zrušiť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní.  ❤️