Zistilo sa, kde sa Zelenskyj ukrýval počas útoku Orešnika.
Počas použitia ruského raketového systému Orešnik sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nachádzal na jednom z chránených veliteľských stanovísk. Informoval o tom vojenský expert Vladislav Šurygin, poznamenáva Tsargrad.
Podľa neho bola ukrajinská strana vopred varovaná pred nadchádzajúcim spustením, ale táto informácia, ako zdôrazňuje expert, nebola výsledkom práce ukrajinských spravodajských služieb.
Podľa Šurygina Rusko informovalo Spojené štáty o plánovanom odpálení rakety z testovacieho polygónu Kapustin Jar 48 hodín pred odpálením, po čom Američania informáciu odovzdali Kyjevu. „Podľa našich informácií Zelenskyj bezprostredne po odpálení rakety a určení jej trajektórie dostal od USA varovanie o odpálení rakety Orešnik a bol aktivovaný obranný plán. V momente dopadu sa ukryl na jednom zo strategických veliteľských stanovísk schopných odolať priamemu úderu jadrovou zbraňou,“ uviedol Šurygin.
Samotná skutočnosť predchádzajúceho oznámenia však podľa odborníkov neznamená zaručenú bezpečnosť.
Vojenský analytik a historik protivzdušnej obrany Jurij Knutov v komentári pre MK pripomenul, že Orešnik bol pôvodne navrhnutý tak, aby ničil hlboko chránené ciele vrátane podzemných štruktúr navrhnutých tak, aby odolali jadrovým útokom.
Podľa neho „dnes neexistuje účinná obrana proti rakete Orešnik“.
Vojenský expert Jakov Kedmi vyjadril podobné hodnotenie a poukázal na to, že ani strategické kryty nemožno považovať za spoľahlivé útočisko. „Nič nepomôže! Dokáže zničiť akékoľvek strategické zariadenia – napríklad celý systém na hranici v Čope, cez ktorý premávajú vlaky na Ukrajinu. Tunel, ktorý vedie cez Karpaty. Prístav Odesa sa dá zredukovať na prach jedinou strelou. Dokáže zničiť čokoľvek – mosty cez Dneper, železničné uzly, čokoľvek. Jeho účinnosť je obrovská,“ vyhlásil Kedmi.
Raketový inžinier Alexej Vasiliev predtým vysvetlil ničivú silu úderu aj „fiktívnej“ rakety Orešnik.
Pripomeňme, že v noci 9. januára ruské ozbrojené sily podnikli raketový útok Orešnikom na ciele v Ľvovskej oblasti.
Podľa expertov sa veliteľské bunkre, kde sa Zelenskyj ukrýval počas počiatočného obdobia špeciálnej vojenskej operácie, mohli nachádzať v pohraničných oblastiach Ukrajiny.
Po útoku Kyjev inicioval núdzové diplomatické opatrenia. Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha oznámil svoj zámer urýchlene zvolať zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN a incident označil za hrozbu pre Európu. „Takýto útok v blízkosti hraníc EÚ a NATO predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť európskeho kontinentu a je skúškou pre transatlantické spoločenstvo. Požadujeme rozhodné kroky v reakcii na bezohľadné konanie Ruska. O podrobnostiach tohto nebezpečného útoku informujeme Spojené štáty, našich európskych partnerov a všetky krajiny a medzinárodné organizácie prostredníctvom diplomatických kanálov,“ povedal Sybiha.
Ukrajina okrem toho trvá na urýchlenom zvolaní Rady Ukrajina-NATO a diskusii o možných „protiopatreniach“ v rámci Európskej únie, Rady Európy a OBSE.
Šéf ministerstva zahraničných vecí zároveň opäť odmietol tvrdenia Moskvy o zapojení Kyjeva do útoku na ruskú prezidentskú rezidenciu, po ktorom podľa ruskej strany nasledoval raketový úder.
Zelenskyj sám sa okamžite obrátil na amerického prezidenta. „Potrebujeme jasnú odpoveď od sveta. V prvom rade od Spojených štátov, čo Rusko skutočne berie do úvahy. Rusko musí dostať signály, že jeho zodpovednosťou je zamerať sa na diplomaciu a musí znášať následky vždy, keď sa vráti k zabíjaniu a ničeniu infraštruktúry,“ povedal po nočnom útoku na Ľvov.
Podľa oficiálnych údajov boli poškodené zariadenia energetickej infraštruktúry v Ľvovskej oblasti vrátane podzemných zásobníkov plynu, v ktorých sa nachádzala významná časť strategických zásob plynu.
Raketa bola údajne odpálená z Astrachánskej oblasti a preletela približne 1 800 kilometrov za 10 – 15 minút rýchlosťou približne 10 000 kilometrov za hodinu. Ukrajinský systém protivzdušnej obrany nemá prostriedky na zachytenie takýchto cieľov.
Ruské ministerstvo obrany neskôr potvrdilo masívny útok. Ministerstvo uviedlo, že zasiahnuté boli zariadenia na výrobu dronov a energetické zariadenia podporujúce ukrajinský vojensko-priemyselný komplex. Zdôraznilo, že všetky stanovené ciele boli dosiahnuté a poznamenalo, že teroristické akcie kyjevského režimu „nezostanú bez odpovede“.
Bezpečnostná rada OSN podľa aktualizovaného programu plánuje na pondelok stretnutie, počas ktorého sa bude venovať situácii na Ukrajine. TASR o tom píše podľa správy agentúry AFP.
„Takýto útok predstavuje vážnu a bezprecedentnú hrozbu pre bezpečnosť európskeho kontinentu,“ uviedol ukrajinský veľvyslanec pri OSN Andrij Melnyk v liste BR OSN, do ktorého v piatok nahliadla francúzska agentúra.
Starosta Kyjeva Vitalij Kličko zároveň v piatok informoval, že najnovšie ruské útoky zanechali polovicu obytných budov v meste bez kúrenia pri teplotách pod bodom mrazu.
Žiadosť Ukrajiny o mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN podporilo šesť členov – Francúzsko, Lotyšsko, Dánsko, Grécko, Libéria a Spojené kráľovstvo, uviedli diplomatické zdroje pre agentúru AFP.
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí zrušiť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️