Bývalý prokurátor z ÚŠP Matúš Harkabus v rámci výsluchu potvrdil, že čurillovci dostali ochranu oznamovateľov za mimoriadne unikátnych podmienok, zato bez toho, aby spĺňali zákonné predpoklady, píše denník Štandard. Oznamovatelia protispoločenskej činnosti sa dostala na pretras po prijatí zmien v rámci Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO). Zmeny v tomto úrade majú rozšíriť jeho kompetencie a zároveň zvýšiť ochranu osôb, ktorých sa to týka.

Štandard vysvetľuje, že podstata problému spočíva v spore, či obvinený policajt môže ako chránený oznamovateľ ďalej vykonávať svoju funkciu aj napriek obvineniu zo zneužívania právomocí verejného činiteľa. Podľa Ústavného súdu SR je minister takéhoto policajta povinný postaviť mimo službu a že „zo žiadneho ustanovenia zákona o ochrane oznamovateľov nemožno vyvodiť, že bol prijatý s cieľom poskytovať ochranu trestne stíhaným osobám“.  Problém tkvie v poskytnutej ochrane čurillovcom. Ten ale nespôsobil ÚOO, ale práve Harkabus, ktorý čurillovcom ochranu udelil.

Harkabusova výpoveď

V zápisnici z výsluchu Harkabus popisuje podrobnosti udelenia ochrany obvineným poslancom. Vo výsluchu šlo o trestné oznámenie vo veci zneužívania právomoci verejného činiteľa zo strany ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) pre poskytnutie ochrany čurillovcom. Vyšetrovateľka hovorí o Harkabusovi, ako o podozrivom. Harkabus vo výpovedi uviedol, že ochranu priznal zhruba desiatim policajtom vypovedajúcim, alebo oznamovateľom v kauze Rozuzklenie. Kauzu rozobrali OČTK a následne súdy s tým, že k ničomu z tvrdení čurillovcov nedošlo.

Harkabus vo svojej výpovedi opisuje, že všetci policajti za ním prišli po ochranu v rozsahu dvoch až troch týždňov. Menuje Ľubomíra Daňka, Miroslava Chudého, Pavla Ďurku, Jána Čurillu, Milana Sabotu, Štefana Mašína, Petra Juhása, Martina Juhása, Juraja Svitoka, Ladislava Koteka a ďalších, ktorí mali disponovať poznatkami o trestnej činnosti v tejto kauze.

Odlišné odhalenia od dlhoročných kolegov

Nie všetci policajti, ktorí k nemu prišli oznamovali rovnské skutočnosti, no ochranu od Harkabusa dostali všetci. „Policajti tak za Harkabusom chodili zrejme osobitne v priemere každý druhý deň a každý oznámil také unikátne zistenia, aké žiaden policajt pred ním – to všetko pri trestnej činnosti, ktorá sa nijako nepreukázala,“  sumarizuje autor článku s tým, že hoci sa kolegovia policajti dobre poznali, „nezávisle“ na sebe nahlasovali tú istú fiktívnu trestnú činnosť. A Harkabus s tým nemal problém. Podľa neho sa oznámenia dopĺňajú a preto im rad za radom udeľoval ochranu.

Ochrana pre zamestnávateľov

Harkabus si najskôr vyhodnotil, že ochrana nie je na mieste, lebo zákon hovoráí o ochrane pre oznámenia voči zamestnávateľovi. Toto bola správna úvaha, ktorú potvrdila nie len dôvodová správa, ale aj bratislavský krajský súd (spisová značka 8CoPr/14/2023). „Z hľadiska legality udelenej ochrany účelom ochrany podľa zákona o ochrane oznamovateľov je ochrana zamestnanca ako oznamovateľa protispoločenskej činnosti voči zamestnávateľovi, ku ktorému je zamestnanec vo vzťahu podriadenosti,“  konštatoval súd. Preto čurillovcom ochrana nemala byť udelená. Harkabus však názor zmenil a nahradil ho tým, ktorý odvodil od zákonného ustanovenia, ktoré sa však rovnako týka „oznámenia v pracovnoprávnom alebo inom obdobnom vzťahu“. Prokurátor teda dospel k záveru, že čurillovci si ochranu zaslúžia a splnili zákonné podmienky. Dodal tiež, že policajti boli vystavení hrozbe postihu od predstaviteľov politickej moci, pričom už bolo jasné, že zostavovať vládu bude súčasná koalícia.

Oznámené skutočnosti nemali vyšetrovať

Podľa Harkabusovho názoru sa kauza Rozuzlenie týkala týchto policajtov a preto ju nemali vyšetrovať. Jeho názor by „prešiel,“ ak by sa vyšetrovania vzdali kvôli zaujatosti. Naopak, okamžite požiadali o ochranu na ktorú nárok nemali. Navyše šlo o oznámenie fiktívnej trestnej činnosti. „V druhej rovine Harkabus pripomenul prípad zastavenia vyšetrovania Štefana Mašína, ktorý si v tomto prípade plnil svoju policajnú povinnosť. Vyšetrovanie vo veci zrušil prvý námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera, čo neskôr označil Ústavný súd SR za neústavný postup,“  približuje Štandard. Príklad je síce korektný, no ani Mašín nemal dostať ochranu oznamovateľa, keďže nenahlasoval Kanderu. Nie nepodstatný je aj fakt, že Harkabus takúto ochranu udeľoval oznamovateľom po prvýkrát v kariére a vôbec nemal povedomie o interných predpisoch, podľa ktorých bolo potrebné postupovať.

V rozpore so zákonom

„Tak zákon, ako aj Krajský súd v Bratislave vyžadujú podmienku, aby sa ohlasovaná trestná činnosť týkala pracovnoprávneho alebo obdobného vzťahu. Ten pri nahlasovanej trestnej činnosti od čurillovcov ako oznamovateľov chýbal. Harkabus si ho však samostatne a po prvýkrát v kariére odvodil, pretože podľa neho policajti nahlasovali informácie, ktoré sa dozvedeli v rámci svojej pracovnej činnosti,“  konštatuje Štandard s tým, že podľa logiky bývalého prokurátora mal medzi čurillovcami a nahlasovanými riaditeľmi SIS Pčolinským a Aláčom pracovnoprávny vzťah. Boli teda čurillovci zamestnancami SIS? Neboli.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳      Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí zrušiť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní.   ❤️