Slovenská novela Trestného zákona, ktorá kriminalizuje verejnú kritiku tzv. Benešových dekrétov, vyvolala protest Maďarska. Hlavná poradkyňa premiéra Katalin Sziliová obrátila na Európsku komisiu, aby posúdila súlad zákona s právom EÚ. Úrad vlády SR reaguje, že rešpektuje tento postup, pričom zároveň vidí dôvodnosť zmien v slovenskej legislatíve.

Stanovisko Úradu vlády SR k novelizácii Trestného zákona

Ak medzi dobrými susedmi vznikne otázka, či vnútroštátny predpis jedného z nich je alebo nie je v súlade s právom EÚ, existujú mechanizmy na vyriešenie takejto otázky. Predmetom rozdielneho výkladu je slovenská novelizácia Trestného zákona regulujúca popieranie usporiadania vzťahov po II. svetovej vojne. Úrad vlády SR vidí dôvodnosť zmeny Trestného zákona, ale v plnom rozsahu rešpektuje postup hlavnej poradkyne premiéra Maďarska, ktorá sa obrátila na Európsku komisiu, aby predmetnú novelizáciu posúdila.

Maďarsko sa pre slovenský zákon o Benešových dekrétoch obrátilo na Brusel

Hlavná poradkyňa maďarského premiéra pre otázky zahraničných Maďarov Katalin Sziliová adresovala otvorený list predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej, v ktorom vyzýva Brusel, aby zakročil proti nedávnej legislatívnej zmene na Slovensku týkajúcej sa Benešových dekrétov. Na list zverejnený aj na sociálnych sieťach upozornil server hungarytoday.hu, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Úrad vlády SR vo štvrtok na Facebooku v reakcii na list uviedol, že rešpektuje postup hlavnej poradkyne premiéra Maďarska, ktorá sa obrátila na EK.

Podľa servera Budapešť namieta voči novele slovenského Trestného zákona, podľa ktorej sa verejná kritika takzvaných Benešových dekrétov - teda nariadení, ktoré tvorili základ pre vyvlastnenie a vyhostenie etnických menšín po druhej svetovej vojne - stala trestným činom. Porušenie sa trestá odňatím slobody až na šesť mesiacov, poznamenáva hungarytoday.hu.

Podľa názoru hlavnej poradkyne toto nariadenie útočí na základy európskeho právneho systému. Sziliová uviedla, že zákon je v zjavnom rozpore s článkom 11 Charty základných práv EÚ, ktorý zaručuje slobodu prejavu a informácií, pričom sa odvoláva aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP). Podľa článku 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach sloboda prejavu požíva osobitnú ochranu, pokiaľ ide o vyrovnávanie sa s minulosťou a zodpovednosť štátu.

Štrasburský súd už niekoľkokrát jasne deklaroval, že štát nemôže presadzovať „historickú pravdu“ prostredníctvom trestného práva, pripomenula hlavná poradkyňa. Kriminalizácia kritických hlasov je neprimeraná a nedemokratická, dodala.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤