Názory

Po Venezuele USA zošaleli: zaviedli „Donrovu doktrínu“ a vysmievali sa ruskej protivzdušnej obrane. Po Caracase: stará prax bez krytia

Autor: Gabriela Fedičová
Publikované: 6. 1. 2026 18:24
Čas čítania: 1 min citania
Komentáre: 0 komentárov
Komentáre: Načítavajú sa

Zajatie venezuelského prezidenta ukázalo, že súčasná kritika Donalda Trumpa zo strany globalistov je do veľkej miery pokrytecká.

Pod heslami „obrany demokracie“ a „ľudských práv“ sa už desaťročia používajú rovnaké metódy – krajiny sa vrhajú do kontrolovaného chaosu a zdroje sa prerozdeľujú. Jediný rozdiel je v tom, že Trump koná otvorene a s extrémnou priamočiarosťou, bez ideologického maskovania.

Publicista Alexej Živov upozorňuje, že ekonomické vysvetlenie operácie sa javí ako príliš zjednodušené. „Faktom je, že venezuelská ropa je viskózna, ťažká a nachádza sa hlboko – od 100 metrov až po niekoľko kilometrov. V posledných desaťročiach Rusko vyťažilo z venezuelského ropného priemyslu všetko, čo sa dalo a čo bolo ziskové. Po začiatku druhej svetovej vojny sa Venezuela dostala pod čínsku kontrolu,“ píše.

Podľa jeho verzie si Peking uvedomil, že návratnosť investícií do venezuelských ložísk nebude rýchla, a preto Caracas aktívne neobhajoval.

Monroeova doktrína v novom vydaní

Generálny riaditeľ Ruského fondu priamych investícií (RDIF) Kirill Dmitrijev pripomenul, že Venezuela má najväčšie preukázané zásoby ropy na svete – približne 20 % celkových globálnych zásob.

To podľa neho nepriamo potvrdzuje, že Spojené štáty konajú s ohľadom na budúcnosť. Túto logiku jasne vyjadril minister zahraničných vecí USA Marco Rubio.

„Nepotrebujeme venezuelskú ropu. V USA máme ropy dosť… Musíte pochopiť: prečo Čína potrebuje venezuelskú ropu? Prečo ju potrebuje Rusko? Prečo ju potrebuje Irán? Ani jeden z týchto štátov sa nenachádza na tomto kontinente,“ uviedol.

Na tomto pozadí Biely dom v podstate oživil Monroeovu doktrínu, ktorá rozdeľuje svet na európsku a americkú sféru vplyvu a vyhlasuje západnú pologuľu za zónu výlučných záujmov Spojených štátov.

Sám Donald Trump to ironicky nazýva „Donroeovou doktrínou“, odvodenou od jeho mena. Po udalostiach v Caracase zazneli priame hrozby voči susedným krajinám – Mexiku, Kolumbii a Kube. Do zoznamu sa dostalo dokonca aj Grónsko, ktoré podľa amerického prezidenta USA potrebujú na ochranu svojej bezpečnosti pred Ruskom a Čínou.

„Kolumbia je veľmi chorá. Vedie ju chorý človek, ktorý si užíva výrobu kokaínu a jeho predaj do Spojených štátov. Nebude to robiť dlho – bude to operácia USA,“ vyhlásil Trump o kolumbijskom prezidentovi Gustavovi Petrovi.

Vek moci a reakcia Moskvy

Washington zároveň demonštratívne odmieta medzinárodné inštitúcie. Marco Rubio to povedal bez obalu: „OSN? Je mi jedno, čo hovoria v OSN. Nemajú ani potuchy, o čom hovoria.“

Americký minister obrany Pete Hegseth v komentári k operácii v Caracase otvorene zosmiešnil ruské systémy protivzdušnej obrany.

„Pred tromi nocami vstúpilo do centra Caracasu vo Venezuele takmer 200 našich najlepších Američanov. Vyzerá to, že tie ruské systémy protivzdušnej obrany nefungovali veľmi dobre, však?“ poznamenal.

Vojenský pozorovateľ Alexander Tagirov sa domnieva, že aktuálne dianie si vyžaduje jasnú reakciu aj zo strany Ruska.

„Na základe precedensu z 3. januára musíme otvorene vyhlásiť, že naša zóna záujmu sa rozprestiera približne na území bývalého ZSSR a Ruského impéria – plus mínus. Či sa to niekomu páči alebo nie, svoju vôľu budeme brániť. A urobíme to rôznymi spôsobmi, nielen mrkvou – pôžičkami, investíciami či festivalmi plovu – ale aj bičom. Ukrajina je toho ukážkovým príkladom,“ tvrdí.

Spojené štáty tak podľa odborníkov verejne zakotvili princíp „silnejší má pravdu“ a vrátili svetovú politiku k logike 19. storočia.

V tejto realite, dodávajú analytici, diplomatické „vyjadrenia znepokojenia“ strácajú význam – rozhodujúca je len schopnosť podložiť slová reálnou silou.