Herec s charakteristickým hlasom Emil Horváth si za menom dlhé roky písal „ml.“, teda mladší. Počas svojej kariéry pôsobil v divadlách v Martine, na Novej scéne a v Činohre SND. Členom činoherného súboru je od r. 1983 a v súčasnosti odchádza. Po vyše štyroch desaťročiach. "Mám osemdesiat rokov a to, že onedlho odídem do externého prostredia, je moje slobodné rozhodnutie," vraví v rozhovore pre portál SME kultúra.

Emil Horváth, Zuzanu Ťapákovú, ako poverenú riaditeľku rešpektuje. Uznáva, že SND je vo výbornej kondícií - síce s menej hercami, ako v minulosti, ale hrajú oveľa viac, ako kedykoľvek predtým. Svoj odchod však odmieta spájať so súčasnou situáciou. Toto rozhodnutie si okrem veku vyžiadali aj iné okolnosti. Okrem neho odchádza ďalších päť hercov, z ktorých dvaja svoj presun do externého prostredia nemedializovali.

Poverenú riaditeľku rešpektuje

V SND prežil množstvo rokov, pričom jeho činohru viedol v období rokov 2011-2013. Nežná revolúcia priniesla pluralitu aj do SND, no od určitého času aj tam platí porekadlo koho chlieb ješ, toho pieseň spievaj. Vníma teda aj to, že Zuzana Ťapáková je poverenou riaditeľkou Slovenského národného divadla. „Nech je to akokoľvek, pani Ťapáková je generálnou riaditeľkou, má rozhodujúcu právomoc a to rešpektujem,“  povedal pre SME.

Inštitúcia je v dobrej kondícií

Kedysi mal činoherný súbor ďaleko viac hercov a predstavení bolo menej. Horváth hovorí, že v súčasnosti je práca oveľa náročnejšia. „Skúša a hrá sa viac. Každý deň sem do divadla prichádzajú stovky ľudí, kapacita je naplnená a nás hercov je naozaj menej. Ak niekto hráva desať a viac predstavení do mesiaca, k tomu skúša, tak z toho života naozaj veľa nemá. Ale nám to neprekáža, naše povolanie je nám koníčkom a záujem divákov je pre nás satisfakciou,“prízvukuje herec s tým, že nikdy v histórii SND nebolo také úspešné. „Činohra SND je úspešná firma. Ak som majiteľ úspešnej firmy, budem ju meniť? A ak áno, ako?“

Nevôľa mladých voči starším hercom

Medializovaný bol aj názor, že Anne Javorkovej bolo naznačené, že by mala prenechať miesto mladším kolegom. Horváth to však nepovažuje za rozumné riešenie. Ak by starší herci ustúpili tomuto tlaku a odišli by, divadlo by stálo pred ďalším problémom. Starší herci sú plnohodnotnými členmi súboru s množstvom úloh. „Aj ja hrám vo veľkom množstve úloh a nebolo by možné, aby som zo dňa na deň odišiel,“  vysvetľuje umelec.

Prečo teda odchádza?

„Nejde o žiadne rozhodnutie, že ja uvoľňujem miesto, aby mohol zostať niektorý z mojich študentov alebo iný mladší kolega. Z môjho odchodu nehodlám vytĺkať nijaký morálny kapitál. Mám osemdesiat rokov a to, že onedlho odídem do externého prostredia, je moje slobodné rozhodnutie, vychádza z osobných a rodinných dôvodov,“  zdôraznil Emil Horváth s tým, že svoj odchod nechce spájať s aktuálnou situáciou, aj keď s ňou nesúhlasí.

Kto ešte odchádza?

Široko medializované boli odchody Táne Pauhofovej, Romana Poláčika, Martina Šalachu, Daniela Žulčáka a Anny Magdalény Hroboňovej. Hoci červené denníčky sa snažili urobiť z toho politickú kauzu o tom, ako ich „vykopli“, pravdou je, že odchádzajú do externého prostredia. Poslední dvaja menovaní (Žulčák a Hroboňová) svoj odchod cez médiá nekomentujú.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳     Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí zrušiť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní.  ❤️