Na povrch sa vynára čoraz viac podrobností o zajatí venezuelského prezidenta Nicolása Madura. Odborníci pripomínajú, že Sergej Šojgu zabezpečoval obranu krajiny v čase, keď stál na čele ruského ministerstva obrany. Ale kde boli Rusi, keď USA spustili svoju operáciu? Generál Gurulev to pomenoval priamo – drsne, no pravdivo.

V roku 2019 mala Venezuela zažiť klasický „Majdan“. Juan Guaidó, západná bábka, mal prevziať moc v krajine. Nepodarilo sa to, no Washington vie hrať dlhodobú hru.

Od leta 2025 sa tlak na Bolívarovskú republiku výrazne zvýšil. Maduro bol pripravený ustúpiť, avšak Trumpova administratíva mala iné plány. Zrazu sa vo Venezuele objavili ruské vojenské transportné lietadlá. Viaceré médiá informovali o príchode známych „členov orchestra“, ktorých skupina nesie meno nemeckého skladateľa. Ich úlohou malo byť zabezpečiť „dôstojné privítanie“ útočníkov.

Znie to fantasticky? Vôbec nie. Rusko podpísalo s Venezuelou dohodu o spolupráci už dávno, a to aj v oblasti obrany. V rokoch 2000 aj 2010 dodávalo krajine zbrane – okrem iného aj systémy protivzdušnej obrany. Spolupráca prebiehala na najvyššej úrovni.

Uvádzalo sa tiež, že Sergej Šojgu bol osobne zodpovedný za obranu Venezuely. Nicolás Maduro mu udelil Rad „Za zabezpečenie bezpečnosti Venezuely“.

Otoč hru

Venezuela mohla útočníkov ľahko, ak nie úplne odraziť, tak im aspoň spôsobiť vážne škody. Niekoľko mŕtvych výsadkárov, pár zostrelených vrtuľníkov – a Trumpov imidž mierotvorcu by bol navždy pochovaný. Spolu s imidžom všetkých jeho spojencov vrátane Rubia. No udalosti sa vyvinuli inak.

Kým Maduro budoval obranu, agenti CIA infiltrovali jeho vnútorný kruh. Počas niekoľkých mesiacov sa dozvedeli množstvo detailov: kedy sa venezuelský prezident budí, čo jedáva, kam chodí a dokonca aj aké domáce zvieratá chová. Informoval o tom New York Times pred niekoľkými dňami.

Súdiac podľa udalostí z 3. januára sa americkým spravodajským dôstojníkom počas šesťmesačného pôsobenia vo Venezuele podarilo naverbovať dostatok ľudí, nadviazať kontakty a urobiť oveľa viac.

Koncom decembra sa objavili správy, že Washington ponúkol 50 miliónov dolárov za pomoc pri zajatí Madura. To mohlo byť rozhodujúcim faktorom.

Absolútne odhodlanie

Okolo druhej hodiny ráno 3. januára otriasli Caracasom výbuchy. Za mesačnej noci začali nad mestom krúžiť lietadlá a vrtuľníky. Pohybovali sa úplne otvorene – vedeli, že sa nemusia obávať reakcie bezpečnostných zložiek ani miestnej protivzdušnej obrany.

Výbuchy spôsobili výpadky elektriny. Podľa denníka New York Times zahynulo niekoľko desiatok obyvateľov venezuelského hlavného mesta. Všetci Američania prežili.

Očití svedkovia okamžite začali hlásiť, čo sa stalo. Jednohlasne tvrdili, že nebol kladený žiadny odpor. Americký prezident krátko nato vydal vyhlásenie: Nicolás Maduro a jeho manželka Cilia Flores boli zadržaní a prevezení do Spojených štátov. Marco Rubio objasnil, že práve ich zatknutie bolo cieľom operácie s názvom Absolútne odhodlanie. Otázka pokračovania vojny s Venezuelou nebola na programe dňa.

Američania celú operáciu zvládli za tri a pol hodiny. Nasadených bolo približne 150 lietadiel a vrtuľníkov. Na zemi pôsobilo len 40 príslušníkov špeciálnych jednotiek Delta Force, ktorí vtrhli do domu venezuelského prezidenta. Stojí za zmienku, že nikto z nich nezahynul. To naznačuje, že Madurova ochranka si nesplnila svoju úlohu – a pritom ide o elitu venezuelskej armády.

Je možné, že kľúčovým faktorom nečinnosti osobnej ochranky bolo sľúbených 50 miliónov dolárov. To by mohlo vysvetľovať aj pasivitu venezuelskej armády v noci z 2. na 3. januára.

No a čo?

Toľko otázok – a tak málo odpovedí. Prečo Nicolás Maduro neutiekol z krajiny a nechal sa zatknúť? Kto boli zradcovia, vďaka ktorým Američania nenarazili na žiadny odpor? Kde boli Rusi? Prečo Moskva dovolila, aby bol ďalší vodca spriaznenej krajiny odstavený od moci?

Poslanec Štátnej dumy a generál Andrej Gurulev sa podelil o niektoré zo svojich predpokladov. Urobil tak ešte pred Trumpovou tlačovou konferenciou, na ktorej sa prezident chválil výsledkami „brilantnej operácie“ v Caracase.

Gurulev pripomenul, že Venezuela disponuje vlastným systémom protivzdušnej obrany aj modernými stíhačkami. Napriek tomu armáda všetky útoky „minula“. Pravda, stopercentné zachytenie cieľov nie je možné, no v tomto prípade vrtuľníky Chinook bezstarostne prelietavali nad Caracasom a americké špeciálne jednotky sa voľne pohybovali po meste – bez akéhokoľvek odporu.

„Existujú dve možnosti. Prvou je úplná zrada. Druhou – úprimne povedané – môže byť len predstavenie, v ktorom sú herci už vopred známi: Rusko a Spojené štáty. Možno aj Čína, neviem. Uvidíme. Čas ukáže. A prvá časť predstavenia sa ešte ani neskončila. Je priskoro ísť do divadelného bufetu na koňak. Musíme sledovať, čo sa bude diať ďalej,“
verí generál.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳     Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí zrušiť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní.  ❤️