Premiér Robert Fico otvorene varuje pred rozpadom svetového poriadku a beztrestnosťou veľmocí. V obsiahlom stanovisku reaguje na zásah USA vo Venezuele, kritizuje vyprázdnenie medzinárodného práva, slabosť Európskej únie a obhajuje právo malých štátov hovoriť nahlas aj vtedy, keď to môže zhoršiť vzťahy s mocnými. Podľa neho sa svet nebezpečne približuje k bodu, z ktorého už niet návratu.
VIDEO:
Vážení priatelia,
neviem, kde som to čítal, ale je to úplná pravda. Ak je krajina veľká a mocná, nespráva sa ani demokraticky, ani spravodlivo. A keď sa chce správať demokraticky a spravodlivo, už nie je ani veľká, ani silná.
Veľmoci si dnes robia doslova, čo chcú. Úplne vymazali existenciu medzinárodného práva a nevyhnutnosť jeho dodržiavania. OSN je na kolenách a BR OSN bez reformy a dôsledného posilnenia jej právomocí je úplne bezzubá. V malej krajine, ako je Slovensko, nezmôžeme nič. Len neveriacky pozeráme, ako americké elitné vojenské jednotky unesú prezidenta suverénnej Venezuely a ako USA oznámia, že budú celú 30-miliónovú Venezuelu riadiť. Jedno však musím americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi uznať. Svoje rozhodnutie neodôvodňoval falošne potrebou šíriť demokraciu či chrániť ľudské práva, ako by to povedala Bidenova administratíva alebo ktorýkoľvek predchádzajúci americký prezident. Hovoril otvorene o kontrole nad venezuelskou ropou a vstupe amerických spoločností do venezuelského ropného priemyslu. Bodka. A potom už platí to staré známe, kto chce psa biť, palicu si nájde, a že účel svätí prostriedky.
Vojenský útok na Irak mal tú istú motiváciu. Vtedajší americkí predstavitelia nemali však odvahu otvorene priznať, že išlo o kontrolu nad irackou ropou, ale šírili nezmysly o zbraniach hromadného ničenia či prepojení irackého režimu na teroristické štruktúry, čo sa nikdy nepotvrdilo. Vtedy som okrem povinných vyhlásení mohol ako predseda vlády urobiť aj niečo symbolické. Rozhodol som o stiahnutí našich vojakov z Iraku, ktorých tam poslala vláda M. Dzurindu. Tak ako som okrem politických vyhlásení mohol vetovať zavedenie povinných kvót pre umiestnenie nelegálnych migrantov na území Slovenska. Alebo som niečo reálne mohol urobiť pri bláznivom nápade EÚ poskytnúť Ukrajine vojnovú pôžičku vo výške 90 mld. eur, keď som Slovensko z tejto pôžičky vyradil.
Pri pohľade na Venezuelu nemôžeme na Slovensku urobiť nič. Možno aj to bol dôvod, prečo ma včera viacerí na Slovensku upozorňovali, že máme byť opatrní v kritike amerického útoku na Venezuelu a únos jej prezidenta. Veď poznáte reči politických trasorítok. Nech nám to neublíži, nehasme, čo nás nepáli, chytaj hada cudzími rukami. Je fakt, že na stole je na podpis pripravená medzivládna dohoda o spolupráci medzi USA a Slovenskom v jadrovej oblasti, na ktorej nám záleží, pretože chceme stavať úplne nový jadrový blok v J. Bohuniciach. Vyzeral by som však smiešne a nedôveryhodne, keby som po stiahnutí vojakov z Iraku, po vetovaní povinných kvót, odmietnutí vojnovej pôžičky pre Ukrajinu a opakovaných vyhláseniach, že použitie ruskej vojenskej sily na Ukrajine je porušením medzinárodného práva, v prípade Venezuely účelovo mlčal. Napriek tomu, že nemôžeme urobiť nič, ani len symbolicky a trápne veci robiť nebudem, musím jednoznačne toto ďalšie americké ropné dobrodružstvo odsúdiť a odmietnuť. Aj za cenu, že tento môj jasný a konzistentný postoj môže na určitý čas politicky zhoršiť vzájomné slovensko-americké vzťahy. Tu pre mňa neexistuje výhybka. Ak americký prezident bez zábran pomenoval, o čo mu vo Venezuele ide, ako predseda vlády suverénnej krajiny rešpektujúcej medzinárodné právo mám povinnosť otvorene vysloviť svoj názor.
podľa ktorého unesený prezident suverénnej Venezuely nebude nikomu chýbať. Je to presne tá istá opozícia, ktorá buď priamo, alebo tichým tolerovaním v rokoch 2020 až 2023 likvidovala svojich politických oponentov nezákonným zatváraním a obviňovaním spojeným s ľudskými obeťami. Tá istá opozícia, ktorá po atentáte robila medzi sebou stávky, či prežijem a kedy budú predčasné voľby, pretože politickému aktivistovi opozície – strelcovi – nešlo o nič iné. Tá istá opozícia, ktorá sa opäť vyhráža kriminalizáciou v prípade, že sa ujme moci. Nech je reakcia opozície pod vedením Poslušného Slovenska na útok a únos vo Venezuele ďalším jasným dôkazom, a to nielen pre voličov SMERU – SSD či ostatných vládnych strán, ale aj pre celé Slovensko, kto a s akou výbavou sa cez mŕtvoly tlačí k moci.
Vážení priatelia,
ak Slovensko nevie okrem jasných stanovísk urobiť nič na nápravu tohto hrubého porušenia medzinárodného práva, tak je tu jedna inštitúcia, ktorá takúto moc má, len je neschopná a pokrytecká. Touto inštitúciou je EÚ. EÚ má podstatne väčší počet obyvateľov ako USA, je ekonomicky mimoriadne silná. Keby tento potenciál riadne využívala, jej hlas by bol veľmi zvučný a viedol by často, nie vždy, ale často k náprave hrubého ignorovania medzinárodného práva. Tvrdé postoje EÚ by mohli mať dokonca silný preventívny účinok a odstrašiť pokušiteľov o dobrodružstvá na medzinárodnej scéne.
Dlhé roky volám po tom, aby EÚ mala vlastnú zahraničnú politiku, aby sa vymanila spod totálneho vplyvu USA, aby vzťahy USA – EÚ neboli vzťahmi nadradenosti a podradenosti, ale vzájomne výhodnej spolupráce. Od začiatku konfliktu na Ukrajine upozorňujem na politiku jedného jediného správneho politického názoru, kedy sa akákoľvek odchýlka od bruselského naratívu tvrdo politicky potláča.
Môže byť veľká, mocná a pritom aj skutočne demokratická a spravodlivá. EÚ dnes vlastnými chybami tieto kritériá nespĺňa. Likvidujeme si vlastný priemysel nezmyselnými klimatickými cieľmi, národné záujmy veľkých členských štátov EÚ dominujú nad záujmami celej únie. Nevieme tolerovať suverénnu národnú politiku, iný suverénny názor. Ak v niektorej krajine vyhrá voľby ten, kto vyhrať nemal, okamžite sa spúšťa mechanizmus spochybňovania výsledkov volieb. Je úplne normálne, že máme dvojaký meter na krajiny úprimne sa zaujímajúce o vstup do EÚ. Pozrime sa, čo robia so Srbskom, to je už neúctivé.
V zahraničnej politike EÚ dominuje len nenávisť a slabosť. Voči Rusku, ktoré v inštitúciách EÚ požíva neuveriteľnú a nepochopiteľnú nenávisť, je EÚ v protiruských postojoch schopná zájsť na kraj priepasti. So schválenou vojnovou pôžičkou je to dnes už 280 mld. eur, ktoré EÚ vynaložila na podporu Ukrajiny vo vojne s Ruskom, sankčné balíky, zmrazenie ruských aktív, ani už neviem, čo všetko sa v mene nenávisti voči Rusku zrodilo v hlavách bruselských úradníkov. Tí samozrejme nespadli z mesiaca, ale sú tam za konkrétne krajiny. Keď treba rázne zakročiť a reagovať na neakceptovateľnú humanitárnu situáciu v Gaze, nie sme schopní prijať ani spoločné stanovisko, nieto ešte nejaký konkrétny krok. Ak však na Slovensku suverénne v parlamente prijmeme novelizáciu ústavy, podľa ktorej poznáme len dve pohlavia, EK začne proti Slovensku osobitné konanie.
To isté platí o reakcii EÚ na Venezuelu. Len aby sa prezident USA D. Trump na nás nenahneval. Ako keby sme už dávno nevedeli, že prezident Trump EÚ neuznáva ako celok a dáva prednosť bilaterálnym vzťahom s jednotlivými členskými krajinami. Do tohto všetkého zapadá aj nominácia bývalej estónskej premiérky na post tzv. európskej ministerky zahraničných vecí. Pri všetkej úcte k mojej bývalej kolegyni v ER musím otvorene povedať, že v týchto časoch by EÚ potrebovala iného ostrieľaného harcovníka s dostatočným rešpektom.
Nechcem a ani nemienim nariekať. EÚ má stále možnosť sa spamätať a stať sa skutočnou svetovou veľmocou – demokratickou a spravodlivou. Keďže EÚ je náš životný priestor, vo svojej praktickej politike urobím z pozície predsedu vlády malej krajiny všetko, aby sa dôveryhodnosť a akcieschopnosť EÚ ďalej nepodkopávali.
Vážení priatelia,
rozhodnutie robiť zahraničnú politiku na všetky štyri svetové strany považujem za daných okolností za najpragmatickejšie a pre Slovensko najprínosnejšie. Zažil som obdobie „so Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak“, potom obdobie „s USA na večné časy“. Lietali sme ako šarkan z jednej strany na druhú, z jedného extrému do druhého. Na večné časy musíme byť len so Slovenskom, strážiť si vlastné národnoštátne záujmy, pozorne sledovať vývoj na medzinárodnej scéne, chrániť suverenitu a národnú identitu. Toto všetko len a len na princípe dôsledného dodržiavania medzinárodného práva a na základe reformy OSN, ku ktorej verím, že skôr alebo neskôr príde. Svetové udalosti potvrdzujú, že nikto, najmä ten slabší, nie je bez ohrozenia, že nemá význam lepiť sa na jednu alebo druhú veľmoc. Pre nás Slovensko je najlepšou zárukou multipolárny svet založený na dobrých a priateľských vzťahoch so všetkými, ktorí o takéto vzťahy majú záujem. Bez ohľadu na to, či sú na západe, východe, severe či juhu. Služobnícke prístupy, ktoré sme v slovenskej politike videli od roku 1998 do 2006, potom v rokoch 2010 až 2012 a najmä v rokoch 2020 – 2023, predstavujú pre Slovensko najväčšie nebezpečenstvo. Na toto bude musieť myslieť každý pri najbližších parlamentných voľbách.
Vážení priatelia,
úplne na záver. Aj pred II. svetovou vojnou sme boli svedkami lokálnych konfliktov. Tie viedli k svetovému výbuchu. Na začiatku roku 2026 sme v podobnej situácii. O to viac treba nahlas hovoriť o mieri. Ako som povedal vo svojom príhovore 1. januára, mier nie je sprofanované slovo, musí byť podstatou nášho bytia, našej práce. Nikdy nepoľavím v mierových aktivitách, vynaložím všetky skúsenosti na to, aby Slovensko nebolo zatiahnuté do žiadneho vojenského dobrodružstva. A aj keď musím niekedy vynakladať veľké úsilie na riešenie konfliktov, ako predseda vlády som tu na to, aby prvoradou povinnosťou každého jedného člena vlády bolo dôsledné plnenie schváleného programu vlády. Takúto povinnosť si však môžeme plniť len v mierových podmienkach. Ešte raz. Mier nie je všetko, ale bez mieru je všetko ničím.
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí zrušiť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️
Bla