Nestor slovenských komentátorov Michal Zoldy v závere jedného z prvých tohoročných zamyslení na sociálnej sieti vyjadril mrazivú obavu. Tú v ňom vyvoláva trend, akým sa už dlhodobo hýbe slovenská spoločnosť. Deštrukčná činnosť niektorých zoskupení ľudí v našom politickom, ale aj spoločenskom živote to môže dotiahnuť až tam, kam to nik z nás rozhodne vidieť nechce.

Zoldyho komentár vám prinášame bez redakčných úprav. Jediným vkladom redakcie sú medzititulky

_______________________________

Máme síce vládu, aj jazyk, no sme spoločnosť?

Istý čas mám o tom pochybnosti. Sme tu síce ešte stále na našom území zhluk ľudí s rovnakým štátnym občianstvom a jazykom, máme spoločnú vládu, parlament, súdy, prokuratúry, armádu, políciu a podobne, ale ak to takto pôjde ďalej, a ono to takto naďalej zrejme pôjde, zožerieme sa tu navzájom od nenávisti a utopíme jeden druhého v lyžičke vody. Jedinou akou-takou záchranou je zatiaľ aspoň po intelektuálnej stránke život v bubline. Lebo čo mám ja spoločné s takým Šimečkom, Drličkom, Stankem, študentom Murom alebo Tódovou? Nič, vylúčené!

Nie sme už džungľou?

V tejto situácii už stráca značnú časť svojho pôvodného čara aj toľko ospevovaná kaviarenská demokracia západného typu. Ak jej desivým výsledkom je okrem iného vystupňované programové besnenie celej opozície s jej agresívnym táborom voličov a stúpencov, ktorí patrolujú hore dolu po sociálnych sieťach a brutálne napádajú každého, kto má iný názor. Toto má byť spoločnosť? Kladiem si legitímnu existenciálnu otázku, či je toto ešte civilizovaná ľudská spoločnosť, alebo sme už džungľou. Márne je volať po zmierení ak to zmierenie jednoducho nie je ani len teoreticky možné. Ja viem, celý svet je už vyšinutý.  Ale u nás, a dokonca aj v susedných Čechách, to vyšinutie prekročilo mieru únosnosti.

Nenávisť voči štátnemu symbolu

Zoberme si napríklad aj tento novoročný príhovor prezidenta republiky po sviatočnom obede. Nejdem ho kritizovať - bol aký bol - drvivá časť, ak nie celý, bol do značnej miery popisným bilancujúcim komentárom o tom, ako sa tu navzájom verbálne mlátime za názor. Zatiaľ chvalabohu nie fyzicky, hoci parlament nedávno ukázal, že aj to sa ľahko môže raz dva stať, ale pozrel som si potom aj komentáre ľudí pod tým novoročným prezidentským prejavom. Boli z drvivej časti plné extrémnej osobnej nenávisti a opovrhovania hlavou štátu. Čo chcete viac? Toto vulgárne stádo internetových hejterov má byť spoločnosť??? Do premiéra sa tu už strieľalo, herci so stratou pamäte tu nenávistne hysterizujú ak sa piati z nich ocitnú v situácii, že budú platení inak ako doteraz, hoci presne to isté arogantne priali svojim kolegom z opery, a ešte tomu pred štyrmi rokmi aj tlieskali?

Mnohí z tých, čo Slovensko budovali sa v hrobe obracajú

To isté okolo nedávneho otvorenia tunela Višňové, aj keď je jasné kto tu najmenej po štyri razy sypal piesok do realizácie a dokončenia toho diela. Zase strata pamäte, alebo čosi ešte horšie. Rovnako pokiaľ ide o zatiaľ neexistujúci úsek severnej diaľnice, ktorým nám naša toľko ospevovaná krásna slovenská príroda znepríjemňuje medzi Turanmi a Hubovou život.... Hlavná vec, že má ZOMRI so svojou deštrukčnou pár-tisícovou partiou obdivovateľov dôvod na rehot. Mladí nadšení budovatelia Trate mládeže a považských kaskád, ktorí sa neštítili tvrdej fyzickej roboty, sú už bohužiaľ mŕtvi lebo v tom čase, v roku 1948, mali okolo dvadsiatky, by sa zhrozili z toho, ako sa tu zosmiešňuje všetko, čo si vláda dovolí vo svojom programe naplánovať a rozbehnúť, aby sa dobehol nezmyselne stratený čas deštrukčných medziobdobí vlád, akými bola Dzurindova, Radičovej a napokon aj osudné trojvládie Matovič - Heger - Ódor.

Toto má byť spoločnosť?

Len málo chýbalo, aby sa uprostred tejto zvlčilej politickej nenávisti ideologicky znásilňovanej časti verejnosti neocitol vo väzbe bez akýchkoľvek relevantných obvinení líder vtedajšej opozície Robert Fico. Ako ukazuje absurdný prípad nezmyselne internovaného Daniela Kollára, bol by vo väzbe dodnes, ak by ešte vôbec bol a neskončil by tam ako generál Lučanský. Toto má byť spoločnosť? Nie som advokát Roberta Fica, prinajmenšom nie v právnej rovine, a časť svojich výhrad, zatiaľ tú prvú, som vyjadril v lete medializovaným otvoreným listom premiérovi. Ale kladiem si otázku, či je dnešné Slovensko, v podobe v akej to tu dnes všetko leží a beží, ešte vôbec obývateľné. V zmysle či sa tu dá žiť v akej takej spoločenskej zhode aspoň v tom najdôležitejšom a najelementárnejšom. Inými slovami, sme ešte vôbec spoločnosť? Čo iné ako jazyk nás tu ešte spája? Hoci aj náš jazyk už nie je tou elegantnou slovenčinou, akou hovoril napríklad nebohý otec herca Maťa Hubu. Mimochodom, málo sa o tom vie, ale Maťo Huba nechcel byť hercom, niečo o tom viem lebo moja mama mu bola na strednej škole triedna, ale rodičia ho nakoniec do herectva dotlačili. Ale to je vedľajšie.

O roku 2026 nemá ilúzie

Čo prinesie tento rok? Ilúzie si na jeho začiatku nerobím. Nemám deti, ani vnúčatá, tak by mi mohlo byť jedno čo sa so Slovenskom stane ak po budúcich voľbách nastúpi nejaká progresivistická vláda, skombinovaná s úderkami Matoviča, Naďa a Galka, lenže takto sa na veci nedívam. Národ je bohužiaľ po dlhom deštrukčnom úsilí politicky, názorovo a hodnotovo roztrieštený ako nikdy predtým. Ak by sa aj odkiaľsi zázračne vynorila nejaká magická zjednocujúca osobnosť, okamžite by bola za súčasného patologického stavu spoločnosti mediálne rozdupaná a na franforce roztrhaná. Dúfam len, že po budúcich parlamentných voľbách nepríde začiatok konca nezávislého Slovenska. Bolo by ho škoda.

_______________________________

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳     Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí zrušiť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní.  ❤️