Európa potrebuje urgentnú, nezávislú komisiu pre hospodársky krach vedenú podnikateľskými lídrami a ekonómami – nie bruselskými politikmi. Je nad akúkoľvek pochybnosť jasné, že európska politická elita ani nechápe, ani sa vážne nestará o návrat rastu a prosperity na kontinent, konštatuje server European Conservative.

Keďže sa rok 2025 blíži ku koncu, je čas zhodnotiť európsku ekonomiku. Bohužiaľ, nie je to povznášajúca informácia. 

Eurostat doteraz zverejnil čísla o hrubom domácom produkte a jeho zložkách do tretieho štvrťroka 2025. Ak vypočítame priemer za tieto tri štvrťroky, HDP samotnej EÚ vzrástol o 1,48 % za rovnaké tri štvrťroky v roku 2024. Eurozóna je na tom ešte horšie: 1,35 %.

Existuje len jeden spôsob, ako to označiť: sú to mizerné čísla. Pohľad na členské štáty EÚ hovorí ešte depresívnejší príbeh: z 26 členských štátov uvedených na obrázku 1 (údaje o HDP Írska sú v dôsledku priamych zahraničných investícií také volatilné, že ich treba analyzovať samostatne) iba päť dosahuje prah zdravého rastu 3 %. Celkovo deväť krajín prekročilo kritickú úroveň 2 %:

Obrázok 1

Zdroj nespracovaných údajov: Eurostat

Ekonomika, ktorá nedokáže udržať 2 % rast reálneho HDP v priebehu času, zaznamená pomalý a postupný pokles životnej úrovne. Tieto ekonomiky zvyčajne vykazujú aj ďalšie znaky štrukturálnej stagnácie, t. j. priemyselnú chudobu: miera nezamestnanosti mladých ľudí nad 20 %, súkromná spotreba tvorí menej ako 50 % HDP a vládne výdavky a dane presahujú 40 % HDP.

Teraz nie je čas skúmať slabo fungujúce ekonomiky v EÚ z hľadiska celej škály premenných priemyselnej chudoby, ale pri raste HDP pod 2 % je veľká pravdepodobnosť, že tieto krajiny spĺňajú aj ostatné kritériá pre trvalú stagnáciu a pomalý pokles životnej úrovne.

Francúzske, nemecké i talianske zúfalstvo

Nezabúdajme, že na obrázku 1 je 11 krajín, ktoré majú rast reálneho HDP pod 1 %. Medzi nimi sú dve najväčšie ekonomiky v Európe: Francúzsko a Nemecko. 

Ako ilustráciu zúfalého stavu európskej ekonomiky, výhľad na bezprostrednú budúcnosť nie je vôbec lepší. Kombinovaný HDP eurozóny do roku 2027 vzrastie sotva o 1,4 %. EÚ ako celok sa môže spoľahnúť, že sa k tomuto číslu veľmi priblíži. 

Obrázok 2 znázorňuje skutočný priemerný ročný rast Európskej únie v jej súčasnej konfigurácii. (Dlhodobá analýza časových radov vylučuje prudké výkyvy v raste HDP Írska.) Svetlomodrá čiara označuje skutočné ročné miery rastu, vykazované štvrťročne; prerušovaná červená čiara zobrazuje periodické priemery s pridanými číslami platnými pre každé z týchto období:

Obrázok 2

Zdroj nespracovaných údajov: Eurostat

Desivé posolstvo na obrázku 2 je, že týchto 27 krajín nebolo schopných dosiahnuť slušný kombinovaný hospodársky rast od prelomu tisícročí. Po priemere 2,9 % v rokoch 1996 – 2000 klesla miera rastu do roku 2005 na 1,7 %. Potom, v dôsledku dvojitej recesie (ktorú americká ekonomika nezažila) s minimami v rokoch 2009 a 2013, HDP EÚ vzrástol len o niečo viac ako 1 % počas dlhých desiatich rokov. 

V období rokov 2016 – 2019 bol zaznamenaný lepší priemer: 2,2 % viac ako zdvojnásobilo hospodársky rast na krátky čas až do umelého zastavenia hospodárstva v roku 2020. Ekonomické regulácie súvisiace s pandémiou ustúpili v polovici roka 2022; priemerný rast za obdobie od 1. štvrťroka 2020 do 2. štvrťroka 2022 bol 1,4 %. 

Nezastaviteľný ekonomický zániku Európy

Naše postpandemické ekonomické obdobie začína v 3. štvrťroku 2022 a končí 3. štvrťrokom 2025. Jeho 13 štvrťrokov zaznamenalo priemerný rast HDP 1,15 % – zaokrúhlené nahor na 1,2 %. 

Pripočítajte k tomu prognózu ECB vo výške 1,4 % v roku 2025, 1,2 % v roku 2026 a 1,4 % v roku 2027 a je priam škandalózne, že hrozná hospodárska výkonnosť Európy nie je hlavnou správou na celom kontinente. 

Z obrázku 2 by bolo jednoduché vyvodiť záver, že prijatie eura postupne prehodilo cez európsku ekonomiku mokrú deku. Fiškálne pravidlá, ktoré platia pre všetkých členov EÚ, sú v eurozóne prísne – alebo energicky, v závislosti od toho, ako to kto chce vidieť – presadzované. To zameriava fiškálnu politiku na vyrovnávanie rozpočtu, nie na hospodársky rast a vytváranie prosperity. 

Hoci eurozóna určite sklamala z hľadiska makroekonomickej výkonnosti, určite to nie je jediné vysvetlenie pomalého, ale zdanlivo nezastaviteľného ekonomického zániku Európy. Ďalší faktor súvisí s veľkosťou vládnych výdavkov, daňovým zaťažením a inváziou regulačného štátu do súkromného sektora. Nemusíme sa pozerať ďalej ako na škodlivé účinky dávok sociálneho štátu na účasť pracovnej sily a deprimujúce dôsledky „zelenej transformácie“ na podnikateľské investície. 

Okrem všetkých týchto faktorov Európa urobila aj ďalšie krátkodobé ekonomické rozhodnutia s negatívnymi dlhodobými dôsledkami. Jedným z príkladov je zahraničný obchod: hoci sa zdá, že rekonfigurácia obchodných vzťahov medzi USA a EÚ dosiahla produktívny bod, počiatočná reakcia Európy si nepochybne vybrala svoju daň na hospodárstve EÚ. 

Nešťastné sankcie

Sankcie voči Rusku navyše viedli k vyšším nákladom na energie v Európe a strate ekonomických výhod z obchodu. V dôsledku obchodných sankcií Rusko pokračuje v transformácii svojej ekonomiky zo závislosti od Západu. Zatiaľ čo jeho obchod s EÚ v roku 2025 prudko klesol – opäť – jeho obchod s tzv. krajinami SNŠ sa naďalej rozširoval. 

Hoci je spoločenstvo SNŠ podstatne menšie ako EÚ a pozostáva iba z Arménska, Azerbajdžanu, Bieloruska, Kazachstanu, Kirgizska, Ruska, Tadžikistanu a Moldavska (pričom Turkménsko má „štatút účastníka“), ruský obchod s týmto spoločenstvom je v súčasnosti zhruba trikrát väčší ako jeho obchod s EÚ. Obchod medzi Ruskom a SNŠ má v súčasnosti hodnotu 10 miliárd dolárov mesačne. 

Obchod zahŕňa viacero odvetví – niekoľko príkladov: suroviny ako hliník, meď, zlato, železo, ropa a zinok; produkty blízke surovinám vrátane hliníkového drôtu, železného drôtu a rafinovanej ropy; výrobné produkty od elektroniky až po ťažké stroje; chemikálie; a potravinárske výrobky.

Existujú morálne argumenty pre sankcie, ale tieto argumenty treba porovnať aj s ich účinnosťou – a ich vplyvom na európske hospodárstvo. Zatiaľ čo EÚ je v stave dlhodobej hospodárskej stagnácie, ešte v lete minulého roka sa ruskej ekonomike stále darilo, na rozdiel od skorších západných predpovedí. Zdá sa, že Rusko sa blíži k bodu, kedy sa jeho odolnosť vyčerpá; ak sa tak však stane, v Európe, ktorá nedokáže každý rok zvýšiť svoj HDP ani o 1,5 %, nebude veľa dôvodov na oslavu. 

Európa potrebuje krízovú komisiu pre svoju ekonomiku. Túto komisiu nemôžu viesť politici; musia ju viesť obchodní lídri, nezávislí ekonómovia a ďalší analytici, ktorí nie sú zaviazaní súčasnej politickej štruktúre v Bruseli. Je nad akúkoľvek pochybnosť jasné, že európska politická elita ani nechápe, ani sa vážne nestará o návrat rastu a prosperity na kontinent.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳     Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí zrušiť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní.  ❤️