Člen Súdnej rady JUDr. Marin Bezák na sociálnej sieti vysvetlil princíp prezumpcie neviny, ktorú nechcú pochopiť aktivisti v médiách hlavného prúdu. Problém slovenskej žurnalistiky vysvetľuje na prípade Dušana Kováčika. 

Závažným problémom súčasnej slovenskej žurnalistiky je podľa Bezáka častokrát neodbornosť a snaha niektorých médií uzurpovať si postavenie morálnej autority. “Novinári, ktorí väčšinou nemajú právnické vzdelanie, bez akéhokoľvek chochmesu verejne vyhlasujú, kto je vinný, bez toho, aby súd právoplatne rozhodol o vine dotknutej osoby,” uviedol Bezák s tým, že posledným príkladom je nepochopenie inštitútu prezumpcie neviny. 

Čo sa píše v Ústave?

Nepochopenie predviedli novinárky Denníka N Veronika Prušová a Maja Benedikovičová, ktoré v diskusii samých so sebou uviedli, že, je hlúposť hľadieť na Kováčika ako na nevinného, pretože bude úlohou súdov to vyhodnotiť. 

K poznámke moderátora diskusie, že odsudzujúci rozsudok, ktorým Špecializovaný trestný súd uznal Kováčika vinným, bol zrušený Najvyšší súd Slovenskej republiky, Prušová dodala, že to neznamená, že ten človek je nevinný. “Áno, presne to to znamená, milé dámy,” vyhlásil Bezák s citovaním článku 50 odseku 2 Ústavy SR v ktorom sa píše: 

“Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.” A keďže rozsudkom NS SR bol zrušený právoplatný odsudzujúci rozsudok ŠTS o vine Kováčika, považuje sa ten opäť za nevinného, dodáva s vysvetlením Kováčik.  

...ony to nemohli vedieť...

To, že v Denníku N nerozumejú (alebo nechcú rozumieť) konceptu prezumpcie neviny, potvrdzujú podľa Bezáka aj články, v ktorých Prušová a Monika Tódová, v deň obvinenia a zadržania viacerých sudcov v policajnej akcii Búrka, napísali, že títo obvinení „patria do MAFIÁNSKEJ SKUPINY.“ a že: „Niektoré sudkyne SA DALI kúpiť za kabelku, väčšinou TO STÁLO desiatky tisíc eur,“ všíma si sudca. 

Ide podľa neho tristný spôsob, akým dopadlo toto ich ostentatívne ignorovanie prezumpcie neviny, za ktoré by sa nemuselo hanbiť ani Rudé právo v časoch svojej najväčšej slávy, okomentovala Veronika Prušová s odstupom času lakonicky tým: „My sme nemohli (...) vedieť, že naozaj časť tých káuz je postavená len na výpovedi Vladimíra Sklenku.“  

Postupy ako v 50-tych rokoch 20. storočia

“Jednoducho, ukážkové naplnenie zásad novinárskeho povolania v praxi. Neviem, aké dôkazy existujú proti obvinenému, ale viem, že je vinný, a podelím sa o toto presvedčenie s verejnosťou, ktorej ho podám ako fakt,” komentuje Bezák. 

Obdobným spôsobom v 50. rokoch 20. storočia médiá podľa neho učili verejnosť nenávidieť vybraných obvinených. “Ľudia potom v listoch adresovaných súdu vyjadrovali sklamanie, ak obvineným neboli uložené požadované tresty smrti,” pripomína Bezák s podobnosťou, že tieto listy nahradili internetové diskusie a “našťastie nemáme trest smrti”. 

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳     Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí zrušiť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní.  ❤️