Po celý rok máme všetci potrebu sa k niečomu vyjadrovať, cez Vianoce nám teda Ivan Hoffman praje hlavne ticho. Ticho, ktoré dáva zmysel a súčasne nádej, že všetko dobre dopadne, píšu české Parlamentní Listy.

O tichu ktosi múdro povedal, že nie je ničím samozrejmým. Ticho musí byť vytvorené. A na obnovenie ticha, ktoré panovalo tej noci, keď sa v Betleheme narodil Ježiš, sa nedopracujeme tým, že vypneme rádiá, televízie a mobily. Nepomôže ani vata do uší. Reč je totiž o stíšení, ktoré má nastať v našom vnútri. Takýmto vnútorným tichom potom komunikujeme so všetkými, ktorí tu boli, sú aj budú. Tichom chvíle, kedy všetko začalo, tichom chvíle, ktorá nepominie.

Človek nikdy neprestane hľadať zmysel toho, čo ho stretlo, čím je, k čomu smeruje. Pretože ale hľadáme cestu z bludiska, nemáme istotu, za ktorým rohom príde poznanie, a za ktorým iba ďalšia slepá cesta. V bludisku života nie je o ticho núdza. Nastane, keď nám dôjdu slová, keď stratíme reč. Keď stratíme výhovorky, alebo argumenty. Existuje ticho miesto odpovede. Ticho vie byť časom na rozmyslenie, oddychovým časom. Alebo poznáme zlaté ticho tých, čo múdro mlčia. A potom je ticho, čo drví toho, kto stratí nádej.

Ticho je bezpečným prístavom, o ktorom snívajú stroskotanci. Je tiež trestom pre odhalených klamárov. Ticho je hrozbou aj nádejou, z ticha všetko vzíde a v tichu skončí. Ticho je ale aj to posledné, na čo si nájdeme čas, lebo sme zaneprázdnení všetkým, čo počujeme a na čo musíme reagovať. Ambíciou zvuku je prehlušiť ticho. Odtiaľ zvuková kulisa, ktorá je súčasne pozadím, pred ktorým si pripadáme viac nažive, ako aj oponou, za ktorou je skryté všetko, čím nie sme.

Aký je rok dlhý, máme toho toľko na riešenie, že na ticho nie je čas. Všetko je dôležité, na všetkom záleží, ku všetkému sa musíme vyjadriť. Kým všetko prediskutujeme, zanalyzujeme a okomentujeme, ticho musí počkať. Svet je plný hrozieb, ktoré nemožno vymlčať. A keď sa darí, hlučne oslavovať sa prirodzene ponúka…

Vianočné ticho je výnimkou z pravidla. Je vzácnou príležitosťou na krátky okamih zmĺknuť. Oprostiť sa od všetkého skorého a pokúsiť sa vo sviatočnom tichu vytušiť prítomnosť večnosti. Večnosti, ktorá včasnému dáva zmysel, ktorá ohlasuje a uisťuje, že to nakoniec dobre dopadne. Príležitosť nadýchnuť sa vianočného ticha je tu, premárniť ju by bola škoda. Ďalšia príležitosť príde až o rok. Pekné vianoce!

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳     Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí zrušiť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní.  ❤️