Slovensko

Všetky veci na štedrovečernom stole mali v minulosti rituálny charakter

Autor: Ivan Mihale
Publikované: 24. 12. 2025 11:51
Čas čítania: 1 min citania
Komentáre: 0 komentárov
Komentáre: Načítavajú sa

Všetky veci i potraviny, ktoré sa v minulosti nachádzali na i okolo štedrovečerného stola, mali svoju symboliku a rituálny charakter. Obilniny mali zaručiť hojnosť, reťaz zase súdržnosť rodiny. Pre TASR to uviedla etnologička z Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi Lívia Oršulová.

„Stôl bol umiestnený v kultovom kúte prednej izby, čiže v posvätnom mieste. Mal svoje významné miesto počas štedrej večere, pretože nebol nikdy prekrytý obrusom, ale práve na Štedrý večer sa prekryl nejakou plachtou, z ktorej sa na jar mohlo zase zasiať, čiže tam už vzniká magický rituálny význam,“ načrtla Oršulová.

Pod stolom sa podľa nej nachádzali rôzne drobné plodiny ako obilie, mak, šošovica, ktoré symbolizovali hojnosť a bohatstvo. Nachádzalo sa tam i pracovné náradie, ktorým si muži privyrábali. Zaručovalo to, aby vlastnosť železného náradia prešla na ľudí v okolí stola. „Všetko, čo sa aj dopestovalo, sa v malom množstve symbolicky dalo na stôl do ošatky, aby si ľudia privodili úrodu aj v ďalšom roku. Nesmel tam chýbať chlieb ako dar Boží, sviečka, aby horelo večné svetlo. Na plameň sviečky sa dávalo pozor, nesmel zhasnúť, pretože to symbolizovalo niečo zlé, nepríjemnú udalosť, úmrtie v rodine,“ priblížila etnologička.

Na stole nesmela chýbať modlitebná knižka, v čase kresťanstva i betlehem. „Nad stolom musela visieť halúzka, vetvička, ktorá mohla i nemusela byť ozdobená. V pohanských časoch tam zase visel zväzok obilia alebo veniec, čo symbolizovalo úrodu,“ spomenula Oršulová.

Okolo stola sa zase podľa nej napríklad uväzovala reťaz, aby sa jej vlastnosti preniesli na rodinu. „Ľudia, ktorí sedeli okolo stola, si museli na reťaz položiť nohy. Keďže je reťaz pevná a nedá sa roztrhnúť, jej pevnosť sa mala preniesť aj na rodinu, aby bola súdržná, nerozhádala sa,“ ozrejmila.

Niektoré zvyky, ktoré ľudia dodnes vykonávajú, pochádzajú práve z minulosti. „Začínalo sa oblátkou, ktorá symbolizovala chlieb, nechýbal cesnak, med. Medom sa dáva krížik na čelo. Cesnak bol jednak zo zdravotných dôvodov, ale zároveň sa ním bojovalo aj proti zlým silám, hlavne v príbytkoch, lebo duše zosnulých do nich schádzali počas najväčších sviatkov, medzi ktoré patrili i Vianoce,“ vysvetlila Oršulová.

Po oblátke sa podľa nej vertikálne prekrojilo jabĺčko. Dbalo sa na to, aby tam bola hviezdička, čo symbolizovalo zdravie. „Ja poznám taký zvyk, kde gazda prekrojil jabĺčko a z neho odrezal trochu každému pri stole. Keď niekto počas nasledujúceho roka zablúdil alebo zišiel z cesty, mal si spomenúť na jabĺčko, s kým ho jedol pri štedrovečernom stole a oni ho mali naviesť na správnu cestu,“ dodala.