Klasické vianočné rozprávky z československej produkcie sme videli „tisíckrát“, ale s nostalgiou si ich pozrieme aj „tisíciprvý“. Jednou z takýchto rozprávok sú aj Tri oriešky pre Popolušku a my v redakcii sa stavíme o tanier s medvedími labkami a šuhajdami, že pri zmienke o tejto rozprávke aj vám hneď v mysli „nabehne“ typická melódia, či niektorá z hlášok, ktoré v rozprávke odzneli. Rozprávku možno poznáte aj „pospiatky“, jedno ste však o nej možno netušili. „Neprávom“ bola pod ňu podpisovaná ako autorka scenára Bohumila Zelenková, prekvapuje český denník Aha!.
Zelenková však po desaťročiach prehovorila. Portál približuje, že skutočným autorom scenára bol dramatik, ktorý po r. 1968 upadol do nemilosti vtedajších papalášov. O jeho autorstve sa muselo mlčať, no Zelenková počas tých desaťročí uvažovala, ako sa asi cítil.
Skutočným autorom scenára k Popoluške bol dramatik František Pavlíček „Nebola to len formálna záležitosť. Musela som sa správať ako skutočná autorka, chodiť na schvaľovacie komisie, reagovať na pripomienky a cestovať na premiéry. Musím povedať, že som bola celkom dobrá herečka! A najmä si vážim toho, že sa to vtedy neprezradilo,“ zaspomínala si Zelenková, ktorá v skutočnosti napísala množstvo iných scenárov.
„Vedelo o tom len pár ľudí – Ota Hofman (vtedajší dramaturg skupiny filomv pre deti a mládež na Barrandove, pozn. red.) s manželkou, môj manžel Otto Zelenka a dramaturgička Marcela Pittermannová, s ktorou sme tú ‘hru’ hrali, hoci sme o tom spolu nikdy otvorene nehovorili,“ prezrádza legendárna česká televízna dramaturgička.
Režisér Václav Vorlíček sa síce tváril, že o všetkom vedel, no Zelenková to vyvrátila. „Ota Hofman ho varoval, aby po pravom autorstve nepátral, pretože bol členom výboru KSČ. Vorlíček bol majstrom svojho remesla a jeho práce som si veľmi vážila, hoci sme mali neskôr drobné nezhody. Jeho podiel na úspechu Popolušky je však nepopierateľný,“ ozrejmila Zelenková.
Po roku 1968 kvôli svojim postojom upadol František Pavlíček do nemilosti mocných. So Zelenkovou boli v kontakte aj počas nakrúcania rozprávky. „Premýšľala som, aké to pre neho musí byť, keď vidí ten úspech a ja zaň zbieram slávu. Po rokoch som sa ho na to raz opýtala a on mi odpovedal, že pre neho je najdôležitejšie, že tá rozprávka je krásna a že mohol tvoriť. To je znak skutočného tvorcu,“ uzatvára dramaturgička. Ku cti jej slúži fakt, že honoráre a tantiémy, ktoré za film dostávala, vždy čestne odovzdala Pavlíčkovi.
Milí čitatelia,
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí zrušiť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️