Slovensko zasiahla smutná správa. Vo veku 67 rokov nečakane zomrel Ľubomír Tatarka, prezývaný Čalamacha – výrazná osobnosť slovenskej gajdošskej tradície, nositeľ a ochranca pastierskej kultúry, jeden z posledných skutočných znalcov valaského života.

„Odišiel Ľubomír Tatarka Čalamacha. Odišiel majster, odišiel strážca tisícok zabudnutých príbehov, odišiel znalec pastierskych a fujerášskych tajomstiev, odišiel jeden z posledných skutočných znalcov valaského života a desiatok pastierov, ktorí už dekády spia v podpolianskej zemi. Svojou prácou, umením dennodenne toto bohatstvo oslavoval, ctil a zachovával. Bol učiteľom. Tvorcom. Umelcom,“ napísala na sociálnej sieti Jana Ambrózová.

Jej slová vystihujú výnimočnosť človeka, ktorý celý svoj život zasvätil uchovávaniu hodnôt, na ktorých vyrástla slovenská ľudová kultúra. Smútok a neveru vyjadrili aj mnohí ďalší: „Nemôžem uveriť. Ľubo, česť tvojej pamiatke. Zanechal si po sebe ohromné dielo. Nezabudneme.“

Ľubomír Tatarka sa narodil 29. marca 1958 v Banskej Bystrici a žil v Slovenskej Ľupči. Pochádzal z rodu muzikantov a k ľudovej hudbe i tradičným nástrojom mal blízko už od detstva. Ako chlapec vyrábal črpáky, píšťalky a fujarky, neskôr sa jeho životnou láskou stali gajdy.

Hoci bol vyučený automechanik a pracoval aj ako vodič či strojník, folklór sa stal jeho skutočným poslaním. Na gajdách hral viac než 35 rokov. Učil sa najmä od starých gajdošov a muzikantov, priamo v teréne, bez hudobného vzdelania, zato s hlbokým rešpektom k tradícii. Silnou inšpiráciou mu boli salaše v okolí Banskej Bystrice, rozhovory s bačami a pamätníkmi, od ktorých si zapisoval piesne, príbehy a spomienky.

Postupne si vytvoril vlastný, nezameniteľný štýl hry. Venoval sa aj výrobe gajd rôznych ladení, spieval a hrával piesne stredného Slovenska a Podpoľania. Aktívne vystupoval na folklórnych slávnostiach doma i v zahraničí a stal sa cechmajstrom Cechu slovenských gajdošov.

V Slovenskej Ľupči založil festival gajdošskej hudby a vlastnil rozsiahlu zbierku črpákov, ktoré sám opravoval a umelecky vyrezával. Bol nielen hudobníkom, ale aj nositeľom pamäti – človekom, ktorý vedel rozprávať o svete pastierov tak, aby nezostal zabudnutý.

Odchod Ľubomíra Tatarku je veľkou stratou nielen pre folklórnu obec, ale pre celé Slovensko. Zanechal po sebe dielo, ktoré bude ďalej znieť v piesňach, nástrojoch a v ľuďoch, ktorých učil a inšpiroval.

Facebook: Jana Ambrózová

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️