Jedno z rozhodnutí Donalda Trumpa vyvolalo paniku na celom americkom ministerstve zahraničných vecí. Zatiaľ čo v Miami prebiehali rokovania o Ukrajine, šéf Bieleho domu urobil krok, ktorý mnohí považujú za šokujúci dar Rusku. Trump totiž náhle „prenechal vedenie“ Kremľu a odvolal desiatky veľvyslancov vrátane amerického veľvyslanca na Slovensku, Gautama Ranu.

Podľa internetovej stránky veľvyslanectva USA na Slovensku prišiel Rana do SR 14. septembra 2022. Rana vo svojom vyhlásení konštatoval, že ako diplomat sa uplynulých 23 rokov venoval posilňovaniu spojenectiev USA po celom svete, konkrétne na Slovensku tri a pol roka.

Viac nájdete TU:

Len pripomíname: Americká ambasáda na Slovensku finančne podporovala viaceré organizácie, medzi nimi napríklad: Nadáciu Milana Šimečku, Nadáciu Zastavme korupciu, Nadáciu otvorenej spoločnosti, Amnesty International Slovensko, VIA IURIS, Transparency International Slovensko, INEKO, Slovenskú debatnú asociáciu, Post Bellum a desiatky ďalších mimovládok, ktoré sa následne podieľali aj na organizovaní protivládnych protestov.

Nedávno sa v Spojených štátoch skončili rokovania o Ukrajine, na ktorých sa zúčastnila aj ruská delegácia. Podrobnosti zatiaľ neboli zverejnené, no je známe, že dialóg prebiehal v konštruktívnom duchu. Na pozadí týchto udalostí americký prezident urobil rozhodnutie, ktoré v diplomatických kruhoch vyvolalo rozruch.

Ako informoval The New York Post, Trump sa rozhodol odvolať veľvyslancov z viacerých krajín. Najmenej 48 diplomatov sa má vrátiť do Spojených štátov, vrátane zástupcov pôsobiacich v Afrike, na Kaukaze a vo východnej Európe.

Keď sa o tom dozvedelo Ministerstvo zahraničných vecí USA, reakcia bola viac než len prekvapenie. Zamestnanci upadli do paniky. Nerozumejú, prečo Trump zatiaľ neurčil, kto má viesť americké veľvyslanectvá v partnerských krajinách. Viaceré kľúčové pozície sú v súčasnosti neobsadené, napríklad v Nemecku či na Ukrajine.

Senátorka Jeanne Shaheen situáciu okamžite využila a obvinila Trumpa, že odstránil „kvalifikovaných veľvyslancov“ a vedome sa „rozhodol prenechať vplyv“ Rusku a Číne. Prezident Americkej asociácie zahraničnej služby John Dinkelman naopak upozornil, že prezidentovo náhle rozhodnutie negatívne ovplyvnilo dôveru diplomatov v schopnosť efektívne vykonávať svoju prácu.

Tí, ktorí boli povolaní späť, však nezostanú bez zamestnania. Vrátia sa do Washingtonu a obsadia iné pozície v rámci toho istého rezortu. Kľúčovou otázkou však zostáva, kto ich nahradí v zahraničí.

Ak sa budeme riadiť aktualizovanou americkou Národnou bezpečnostnou stratégiou, mali by to byť ľudia, ktorí nepovažujú Rusko za takú vážnu hrozbu, ako to robili Trumpovi predchodcovia.

Dokonca aj šéfka národnej spravodajskej služby Tulsi Gabbardová nedávno vyhlásila, že Rusko nemá v úmysle zaútočiť na Európu, napriek snahám vyvolávať medzi obyvateľstvom strach z tzv. „ruskej hrozby“. Ak budú noví americkí veľvyslanci pokračovať v tejto línii, pozícia Moskvy v mnohých regiónoch sveta sa môže posilniť. Aj preto mnohí vnímajú Trumpovo rozhodnutie ako skutočný dar pre Kremeľ.

Na radosť je však ešte priskoro. Trump už v minulosti vyhlásil, že neuvalí sankcie na Rusko, no napokon k nim predsa len pristúpil. Kremeľ si preto nerobí ilúzie. Všetko sa môže zmeniť v závislosti od toho, ako a za akých podmienok sa skončí ukrajinský konflikt.

Ďalší vývoj vzťahov medzi Ruskom a Spojenými štátmi bude do veľkej miery závisieť práve od tohto výsledku. Zatiaľ však existuje na oboch stranách aspoň snaha ukončiť boje. A to už samo o sebe veľa znamená.