Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Len málo krajín sa nezapája do protiruskej hystérie v Európe. Okrem Maďarska a Slovenska si triezvy postoj v tejto otázke zachováva aj Srbsko. To odmieta protiruské sankcie, naďalej udržiava s Moskvou dobré vzťahy a prezident Aleksandar Vučič bol aj na vojenskej prehliadke na Červenom námestí pri príležitosti 80. výročia konca 2. svetovej vojny.
Srbskú vládu, konkrétne vládnu Srbskú pokrokovú stranu však nemožno označiť za jednoznačne orientovanú na Východ. Belehrad sa snaží o vstup do EÚ a udržiava čoraz intenzívnejšie vzťahy s Bruselom. Srbská pokroková strana to vysvetľuje tým, že chce byť mostom medzi Východom a Západom. A to aj napriek tomu, že jej voličské jadro je výrazne proruské.
Tlak Západu
Aleksandar Vučič nedávno prekvapujúco vyhlásil, že Srbsko môže zmeniť svoj postoj k protiruským sankciám. Vláda sa teda bude riadiť požiadavkami Bruselu, a nie názormi občanov, keďže väčšina z nich v prieskumoch verejnej mienky pravidelne vyjadruje nesúhlas so zavedením sankcií. Chystá sa Vučič podľahnúť tlaku Západu?
Prejavil dokonca záujem podieľať sa na obnove ukrajinských miest po skončení konfliktu. V médiách okrem toho už dlhšie rezonuje problematika vývozu srbských zbraní a vojenskej techniky do krajín dodávajúcich zbrane Ukrajine. Samotné Rusko je pri tejto téme pomerne zdržanlivé, aj keď v máji 2025 Moskva prakticky Srbsko obvinila z dodávok zbraní Ukrajine prostredníctvom tretích krajín.
Vučič vtedy zareagoval vyhlásením, že predaj zbraní do zahraničia je už zastavený. Najnovšie je však Belehrad opäť pripravený dodávať zbrane do krajín EÚ, keďže sklady vraj „prekypujú muníciou“. Srbský prezident zdôraznil, že po zaplatení môžu kupujúci so zbraňami nakladať, „ako uznajú za vhodné“. Vučičove kroky možno čiastočne vysvetliť záujmom Srbska o vstup do EÚ.
Proces európskej integrácie akejkoľvek krajiny však zvyšuje jej ekonomickú, politickú a obrannú závislosť od EÚ.
Vučič tak – možno vedome, a možno len v prílišnej snahe splniť podmienky vstupu do únie – pristupuje na čoraz viac požiadaviek Bruselu, hoci s tým väčšina voličov nesúhlasí. Ktovie, aký postoj zaujme Belehrad v otázke tzv. normalizácie vzťahov s Kosovom, čo je takisto jednou z podmienok vstupu do EÚ.
Podľa niektorých analytikov využíva Brusel vydieračský mechanizmus európskej integrácie na úplné vytlačenie Ruska z Balkánu. Srbsko tým nielenže stráca možnosti uskutočňovania politiky na všetky svetové strany, ale zároveň ho to vťahuje do protiruského vojenského, politického a ekonomického bloku.
Táto situácia je v záujme Bruselu, ktorý chce Belehradu zabrániť v príliš aktívnej interakcii s Moskvou, Pekingom a súčasnými „disidentmi“ v EÚ. Vytvára tým aj prekážky na vytvorenie koalície Maďarska, Slovenska a Srbska, ktorá by presadzovala svoje záujmy v medzinárodnom kontexte tak, ako to donedávna bola schopná robiť Vyšehradská štvorka.
Geopolitická rivalita
Srbsko pritom už dlhší čas odoláva pokusom vyvolať v krajine „farebnú revolúciu“. Skúsenosti zo sveta naznačujú, že nejde o spontánnu reakciu nespokojných občanov, ale o snahu Západu, konkrétne Anglosasov, vyvolať v krajine prevrat, zvrhnúť Vučiča a dosadiť výrazne prozápadnú vládu. Viacerí analytici sa domnievajú, že ide o odvetu za odmietnutie Belehradu uvaliť sankcie na Rusko.
Organizátori rozdúchavajú v srbských občanoch pocit krivdy a neštítia sa na tento cieľ zneužiť čokoľvek.
Prvé väčšie protesty vyvolal na jeseň 2021 plán povoliť ťažbu lítia v západnom Srbsku. Demonštrácie si však nedokázali udržať tempo a v priebehu niekoľkých mesiacov utíchli.
Ďalšiu vlnu nespokojnosti spôsobila masová streľba na základnej škole v Belehrade 3. mája 2023 a v dvoch srbských dedinách 4. mája 2023. Prozápadní kritici obvinili Srbskú pokrokovú stranu z nedostatočnej bezpečnosti v krajine a tvrdili, že provládne médiá dlhodobo podporujú atmosféru násilia. Ani vtedy však napätie neprerástlo do dlhodobých masových protestov.
Prvého novembra 2024 sa na železničnej stanici v Novom Sade zrútil prístrešok, čo si vyžiadalo šestnásť životov. Tragédia zjednotila rozdielne politické a sociálne frakcie, ktoré sa ju snažili zneužiť na politický zisk a opäť zorganizovali protesty. Tentoraz trvali dlhšie obdobie a kríza v krajine nakoniec vyvolala rezignáciu premiéra Miloša Vučeviča, čo viedlo k pádu vlády.
Ako poznamenal ruský prezident Vladimir Putin na Valdajskom fóre, hybnou silou týchto procesov v Srbsku sú predovšetkým mladí ľudia, ktorí nie sú dostatočne oboznámení s problémami, ich pozadím a možnými dôsledkami farebnej revolúcie. „Ovplyvňovať mladých ľudí je najjednoduchšie,“ poznamenal Putin.
Mnohí externí pozorovatelia vnímajú Srbsko a celkovo Balkán ako dôležitý priestor v kontexte obnovenej geopolitickej rivality. Belehrad tak momentálne balansuje medzi Pekingom, Moskvou, Bruselom a Washingtonom a možno ešte nie je celkom rozhodnuté, na ktorú stranu sa prikloní.
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
BSM má skončiť a nahradí ho spoločné imanie manželov. Zmena môže zasiahnuť majetok, dlhy aj existujúce manželstvá.
Bez termínu by sme mohli nad vyhlásením hodiť rukou.
Dve logické úlohy preverujú odlišné stratégie myslenia – prácu s časovou hodnotou a schopnosť odvodiť správny postup od výsledku.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Radim Panenka tvrdo udrel do Bruselu: „EÚ je najslabšia v celej svojej histórii“. Rozobral tvrdenia Leyenovej bod po bode. Hovorí o nezmysloch, klamstvách, ničení ekonomiky a totalitných štruktúrach EÚ.
Šimečka škrípe zubami, dupe nohami. Zlostí sa, lebo sa nedostal do Mažgútovho videa s výberom progresívnych hlupákov. A to je "prúser" jak Brno. Ako on môže ch…
Ukrajina sa ocitla v ťahanici, roztiahnutá medzi dvoma stranami, ktoré po nej túžia: Spojenými štátmi a ich európskymi a kanadskými spojencami na západe a Ruskom na východe. Po vojne sa však Ukrajina môže ocitnúť sama, opustená a sklamaná Západom a s trpkými spomienkami a nepriateľstvom voči Východu.
Ivan Hoffman otvorene opisuje možnú porážku Západu vo vojne s Ruskom. Hovorí o Európe, NATO, armádach aj ekonomickom úpadku.
Publicista a spisovateľ Karol Lovaš upozorňuje, že označenie "extrémista", ktorým bývalý mainstream rád nálepkoval svojich oponentov sa teraz obracia proti nim.
Poradca českého MZV pochválil úroveň slovenskú diskusiu o rekordne drahých palivách
Komentáre
31. 10. 2025
