SLOVNÁ BITKA v priamom prenose! Takto ostrého Kéryho nepoznáte. Krúpa si neškrtol (VIDEO)

Poslanec NR SR Juraj Krúpa (SaS) v diskusii s koaličným kolegom Mariánom Kérym (Smer-SSD) súčasnú situáciu na Ukrajine prirovnáva k Mníchovskej dohode. Kéry ale poukazuje na vtedajšie Churchillovo konštatovanie po Chamberlainovom návrate – Briti a Francúzi dostali na výber medzi hanbou a vojnou. Vybrali si hanbu, dostali vojnu.

Kéry pripomenul principiálnosť Smeru, ktorý od začiatku hovorí o potrebe mierového riešenia konfliktu na Ukrajine. Tých už bolo niekoľko, no EÚ neprišla so žiadnym. Skôr naopak, aj pri súčasnom, ktorý predložila administratíva Donalda Trumpa, pôsobí skôr proti mierovému plánu. Neobstojí ani trvanie lídrov na rozhodnutí Ukrajiny, či chce, alebo nechce patriť do NATO a Kéry vysvetľuje, prečo k tomu nemôže dôjsť. Marián Kéry tiež kritizuje EÚ za to, že je principiálna až teraz, keď ide o Rusko. Pripomenul niekoľko príkladov, kedy svoju principiálnosť mohla prejaviť už desaťročia dozadu.

Podporujú mierové plány

Kéry podotýka, že Smer-SSD od začiatku trval na mierovom riešení konfliktu na Ukrajine a k tomu patrí aj podpora doterajších mierových plánov, či už šlo o čínsky, alebo o brazílsky.  „Rovnako tak som rád, že nová administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa prichádza s mierovou ambíciou. Aj keď chápem, že v mnohých bodoch tento návrh je pre Ukrajinu veľmi neprijateľný. Na druhej strane nenapĺňajú sa naše slová o tom, že v roku 2022, keby sme boli dospeli k nejakej mierovej dohode, že Ukrajina bola v oveľa lepšej kondícii, v oveľa lepšej situácii?,“  pýta sa Kéry s tým, že v apríli 2022 počas rokovaní v Turecku, keď mala Ukrajina mier na dosah, mala oveľa lepšiu pozíciu, než akú má aj dnes. Vyjadril preto sklamanie, že EÚ, založená na princípe mieru, doteraz nepredložila žiadne reálne mierové riešenie.

Radšej nevýhodný mier ako zlá vojna

„Ale súhlasím s tým, že je veľmi náročné pre Ukrajinu vzdať sa územia na Donbase, toho asi 20 percent, ktorý kontroluje svojimi vojakmi. Ale úplné nepochopenie situácie je, že keď Ukrajina alebo aj poprední európski lídri hovoria o tom, že do toho mierového plánu sa má dostať konštatovanie, že Ukrajinci si sami majú rozhodnúť o budúcnosti, o tom, či budú alebo nebudú členom Severoatlantickej aliancie,“  konštatuje Kéry. Podľa neho je jasné, že takýto plán Rusko odmietne. Veď práve nesúhlas s prípadným členstvom Ukrajiny v NATO, teda jej neutrality, bol jedným z dôvodov vzniku konfliktu.

12. 12. 2025 16:33

Tomáš Taraba: Dobré správy pre slovenskú tepelnú a elektrickú infraštruktúru (VDEO)

Ministri hospodárstva a životného prostredia ohlásili koniec náročného procesu, vďaka ktorému Slovensko získalo 130 miliónov eur do budovania kľúčovej infraštruktúry v našich mestách, ale aj na vodných dielach Gabčíkovo a Čunovo. Tomáš Taraba (SNS) za ministerstvo životného prostredia vo videu na sociálnej sieti hovorí o skvalitňovaní rozvodnej sústavy po celom Slovensku. Tá teplovodná na mnohých miestach nebola udržiavaná, no problémom boli už aj vodné turbíny na VD Gabčíkovo, ktoré

Čítať viac

Európa v závoze

Mariánovi Kérymu sa nepáči, že rozhodnutie EÚ závisí od iniciatívy USA. Vyzval preto európskych lídrov, aby prišli s vlastným mierovým plánom. „Mne chýba napríklad aj to, že nemusíme súhlasiť, ale nech príde nejaký mierový plán z úst nejakého významného európskeho lídra a poďme o ňom diskutovať. Lebo určite sa nezhodneme, je to komplikované 27 členských štátov, aby sa „na prvú“ zhodli na niečom, no nič neprišlo ani od Ursuly von der Leyenovej, ani od Merza, ani od Macrona, ani od iných,“  nepáči sa Kérymu. Ten naopak vníma aktivity „koalície ochotných“, ako hádzanie polien pod nohy americkému prezidentovi v jeho mierových snahách.

Principiálnosť, ktorá tu nebola desaťročia

Vedeniu Európskej únie tiež vytkol, že jej principiálny postoj k nedodržiavaniu medzinárodného práva prišiel až po tom, ako Rusko vojensky vstúpilo na Ukrajinu, pričom predtým bola EÚ benevolentná. „Keby sme boli principiálni v Európskej únii aj predtým, tak by sme museli odsúdiť inváziu Spojených štátov a Veľkej Británie do Iraku, to bola tá koalícia ochotných pod zámiekou, že sa tam nachádzajú zbrane hromadného ničenia,“ pripomína Kéry a v závere nezabúda ani na bombardovanie Juhoslávie bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN a následný vznik Kosova.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳     Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí zrušiť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní.