"Keď Elon Musk hovorí, svet počúva. Čoraz totalitnejšiu Európsku úniu žiada rozpustiť a vrátiť moc jej národom," všímol si jeho revolučný nápad aj konzervatívny portál EuropeanConservative a prináša analýzu ekonóma think-tankov Svena R Larsona, PhD., čo by sa stalo, keby sa únia naozaj rozpadla.Elpracoval ako ekonóm pre think tanky a ako poradca politických kampaní. Je autorom niekoľkých akademických prác a kníh. Jeho články sa zameriavajú na sociálny štát, na to, ako spôsobuje hospodársku stagnáciu, a na reformy potrebné na zníženie negatívneho vplyvu veľkej vlády.

Status amerického miliardára a vlastníka sociálnej siete X Elona Muska s 230 000 000 vlastných sledovateľov už obletel svet. Kritizoval zaužívanú a veľmi problematickú prax bruselskej eurokracie, ktorá čoraz hrubšie potláča odpor členských štátov v rôznych politických otázkach. Rozpustenie Európskej únie (EÚ) navrhol ako dobré riešenie. 

Grécko 2010

"Toto prekročovanie právomocí EÚ si v poslednej dobe získava oveľa viac pozornosti, ale nie je to nič nové. Uveďme len jeden príklad: grécky ľud si to bolestne dobre uvedomuje, pretože stále žije s následkami fiškálneho útoku EÚ na ich krajinu spred 15 rokov. Hrozba podobne prísneho presadzovania Paktu stability a rastu (SGP)  EÚ dodnes visí ako temný mrak nad zadlženými členskými štátmi," vysvetľuje Larson. A tých zadĺžených krajín pribúda, dlhy sa zväčšujú.

Presadzovanie fiškálnych pravidiel je len jedným zo spôsobov, akým EÚ uzurpuje neprimeranú ekonomickú moc nad svojimi členskými štátmi. Ďalšie 2 príklady sú zvýšená miera vydieračského využívania eurofondov EÚ a rastúce ambície Bruselu vyberať si vlastné eurodane, zahrnuté aj v predloženom rozpočte na roky 2028-34.

EÚ zrodená pre 4 slobody!

Ako by teda vyzerala Muskovská európska ekonomika, keby sa Európska únia rozpadla? Otázka je obzvlášť relevantná, ak porovnáme dnešné konanie EÚ s víziou, z ktorej sa zrodila EÚ v 20. storočí. Tá stála na 4 slobodách, ktoré by otvorili celú Európu ako jednu veľkú ekonomiku voľného trhu. Pracovná sila, kapitál, tovar a služby by sa mali voľne pohybovať cez hranice štátov. 

BEZ EÚ

"Keby EÚ zajtra prestala existovať, európskej ekonomike by sa stalo veľa dobrých vecí. V prvom rade by už neexistovala hrozba zásahu superštátnej štruktúry do fiškálnych záležitostí jednotlivých krajín v štýle nadvlády. Hoci rozpočtové deficity nie sú dobré, najmä ak sa stanú štrukturálnymi, cestu jednotlivého členského štátu k fiškálnej rovnováhe nemôže diktovať rigidná fiškálna byrokracia v Bruseli. Jediným receptom na takéto zásahy je požadovať zjednodušené úsporné politiky, ktoré dnes vyriešia rozpočtový deficit, ale zajtra spôsobia ešte väčší. Fiškálne oslobodenie členských štátov od EÚ znamená, že každý z nich si môže prispôsobiť svoje dane a vládne výdavky svojej vlastnej makroekonomickej a politickej realite. To prináša úplne novú, pozitívnu dynamiku každému členskému štátu, najmä tým, ktoré majú problémy s udržaním vládnej koalície pohromade tvárou v tvár fiškálnym výzvam :Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Švédsko...

Presadzovanie Paktu stability a rastu (SGP) aj tak viedlo k výnimkám - Brusel odkladá prísne presadzovanie rozpočtových pravidiel paktu. Ako ukazujú politické turbulencie na celom kontinente, neprinieslo to žiadny podstatný rozdiel; hrozba zásahu EÚ zostáva veľmi reálna. Hrozbu úsporných zásahov by odstránilo iba formálne zrušenie EÚ. 

BEZ eurodaní a poplatkov

Ukončenie existencie EÚ by tiež ukončilo rastúce zaťaženie daní špecifických pre EÚ. Členské štáty by si mohli ponechať všetky svoje daňové príjmy pre seba; žiadne ďalšie členské poplatky znamenajú veľké zlepšenie pre niektoré krajiny a malé zlepšenie pre iné, ale napriek tomu je to stále zlepšenie. Veď EÚ len na podiele z tabakovej dane si chce zobrať vyše 11 miliárd - tie by mali zostať národným rozpočtom.

Eurá z EÚ?

Finančné prostriedky EÚ, ktoré prichádzajú do členských štátov, by samozrejme tiež zmizli. "Ale dopad na členské štáty by nebol taký významný, ako by sa dalo očakávať, vzhľadom na to, ako sa EÚ prezentuje ako dobrodinec členských štátov," tvrdí Larson v EC a argumentuje tabuľkou:  Čistý zostatok medzi príspevkami do EÚ a finančnými prostriedkami prijatými od EÚ pre každý z 27 členských štátov: 

• Krajiny, ktoré prispievajú viac, ako dostávajú, by v prípade zrušenia EÚ zaznamenali čistý nárast finančných prostriedkov do svojej štátnej pokladnice; ich čistý zisk je v prvom stĺpci označený čiernymi číslami.
• Krajiny, ktoré dostávajú viac, ako prispievajú, by v prípade zrušenia EÚ zaznamenali čistú stratu príjmov; ich čistá strata je v prvom stĺpci označená červenými číslami.

Druhý stĺpec uvádza čistý zisk alebo čistú stratu ako percento z celkových vládnych príjmov v príslušnom členskom štáte:

2,4 miliardy europríjmov pre Slovensko môže vyzerať lákavo, ale tie nám dáva pravá ruka EÚ. Tá ľavá nás tlačí do pasce za 16 milárd eur za zakázaný ruský plyn, čo je 8-násobná strata v porovnaní s europodporou. Už o týždeň nám eurokomisia zrejme vnúti ďalšiu arbitráž za 1,4 miliardy eur - ako väčšinovo schvália konfiškáciu 180 miliárd zmrazených ruských aktív.     

Krajiny na začiatku tabuľky, ktoré by z rozpadu EÚ stratili najviac, by čelili nezanedbateľnej fiškálnej úprave. Larsen však vysvetľuje: "Ak sa však rozdelí na polovicu medzi výdavky a príjmy, najhoršie prípady, Lotyšsko a Chorvátsko, sa znížia na 3 – 3,2 % kompenzovaných na každej strane rozpočtu. Vzhľadom na to, že ani jedna krajina by sa nemusela vyrovnať s fiškálnymi požiadavkami EÚ a vzhľadom na ich úplné oslobodenie od pravidiel a nariadení EÚ, ktoré potláčajú slobodné podnikanie, voľný obchod a voľné trhy, ukončenie fondov EÚ a povinných príspevkov by predstavovalo len okrajový fiškálny problém, a to aj pre prvých desať štátov v zozname v tabuľke 1."

Oslobodenie a rast

"Celkovo vzaté, ak by sa EÚ zajtra rozpadla, z hľadiska verejných financií by na tom členské štáty boli výrazne lepšie," presviedča v EC ekonóm Larsen, argumentujúc, že "ich znovuzískaná schopnosť tvoriť politiky bez dozoru Bruselu by výrazne prispela k obnovenej hospodárskej dynamike. To by následne viedlo k väčšiemu rastu, znížilo fiškálne nerovnováhy a posilnilo jednotlivé ekonomiky – najmä tie, ktoré sú v súčasnosti od "právneho štátu" EÚ najviac závislé."

Bez eura?

Aké ďalšie ekonomické dôsledky – dobré aj zlé – by pre členské štáty nastali, ak by sa euro tiež zrušilo a všetky by sa vrátili k svojim pôvodným národným menám? "To si vyžaduje ponorenie sa do akademickej literatúry o „optimálnej menovej zóne“ a teórii centrálnej banky," vysvetľuje Larsen, ale zdôrazňuje: "Napriek tomu je analýza prezentovaná v tomto dokumente platná bez ohľadu na to, či euro prežije koniec EÚ alebo nie."                                                                                                                 

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤

️