Talianska kuchyňa je známa a obľúbená po celom svete pre svoje čerstvé suroviny a lahodnú chuť. V stredu dala kultúrna agentúra OSN gurmánom ďalší dôvod na oslavu pizze, cestovín a tiramisu tým, že zaradila taliansku kuchyňu medzi súčasť svetového „nehmotného“ kultúrneho dedičstva, informuje Breitbart News.
UNESCO zaradilo rituály spojené s prípravou a konzumáciou talianskych jedál do svojho zoznamu tradičných svetových praktík a prejavov. Toto označenie sa oslavuje popri známejšom zozname svetového dedičstva UNESCO, na ktorom je Taliansko dobre zastúpené s lokalitami ako rímske Koloseum a staroveké mesto Pompeje.
Nespomínali sa konkrétne jedlá, recepty ani regionálne špeciality, ale zdôrazňoval sa kultúrny význam, ktorý Taliani prikladajú rituálom varenia a jedenia: nedeľný rodinný obed, tradícia babičiek, ktoré učia vnúčatá, ako skladať cesto na tortellini, dokonca aj samotný akt spoločného stolovania.
„Varenie je gesto lásky, spôsob, akým o sebe hovoríme ostatným a ako sa o nich staráme,“ povedal Pier Luigi Petrillo, člen talianskej kampane UNESCO a profesor porovnávacieho práva na rímskej univerzite La Sapienza. „Táto tradícia byť pri stole, chvíľu sa zastaviť pri obede, o niečo dlhšie pri večeri a ešte dlhšie pri veľkých príležitostiach, nie je na svete veľmi bežná,“ povedal.
Premiérka Giorgia Meloni oslávila toto vymenovanie, ktoré podľa nej predstavuje poctu Talianom a ich národnej identite. „Pretože pre nás Talianov nie je kuchyňa len jedlom alebo zbierkou receptov. Je to oveľa viac: je to kultúra, tradícia, práca, bohatstvo,“ uviedla vo vyhlásení.
Taliansko nie je prvé
Nie je to v žiadnom prípade prvýkrát, čo bola kuchyňa krajiny uznaná ako kultúrny prejav: V roku 2010 UNESCO zaradilo „gastronomické jedlo Francúzov“ do zoznamu svetového nehmotného dedičstva, čím zdôraznilo francúzsky zvyk oslavovať dôležité okamihy jedlom.
V posledných rokoch sa pridali aj ďalšie národné kuchyne a kultúrne zvyky, ktoré ich obklopujú: „kultúra cideru“ španielskeho regiónu Astúria, kulinárska tradícia Ceebu Jen v Senegale a tradičný spôsob výroby syra v Minas Gerais v Brazílii.
Tri typy „nehmotného dedičstva“
UNESCO sa stretáva každý rok, aby zvážilo pridanie nových kultúrnych praktík alebo prejavov do svojich zoznamov takzvaného „nehmotného dedičstva“. Existujú tri typy: jeden je reprezentatívny zoznam, druhý je zoznam praktík, ktoré „naliehavo“ potrebujú ochranu, a tretí je zoznam osvedčených postupov ochrany.
Tento rok výbor na zasadnutí v Naí Dillí zvážil 53 nominácií na reprezentatívny zoznam, ktorý už obsahoval 788 položiek. Medzi ďalšími nominovanými bolo švajčiarske jódlovanie, technika tkania na ručných krosnách, ktorá sa používa na výrobu bangladéšskych sárí Tangail, a čilské rodinné cirkusy.
Taliansko vo svojom podaní zdôraznilo „udržateľnosť a biokultúrnu rozmanitosť“ svojich potravín. Jeho kampaň poukázala na to, ako si talianska jednoduchá kuchyňa cení sezónnosť, čerstvé produkty a obmedzovanie odpadu, zatiaľ čo jej rozmanitosť zdôrazňovala regionálne kulinárske rozdiely a vplyvy migrantov a iných.
Taliani z rezancov urobili globálny fenomén
„Pre mňa je talianska kuchyňa najlepšia, špičková. Číslo jeden. Nič sa k nej nepribližuje,“ povedal Francesco Lenzi, výrobca cestovín v rímskej reštaurácii Osteria da Fortunata neďaleko námestia Piazza Navona. „Sú ľudia, ktorí hovoria: ‚Nie, špagety pochádzajú z Číny.‘ Dobre, dobre, ale my sme z rezancov urobili globálny fenomén. Dnes, kamkoľvek na svete idete, každý pozná slovo špagety. Každý pozná pizzu.“
Lenzi pripisoval svoju vášeň svojej babičke, „kráľovnej tohto veľkého domu pri mori“ v Camogli, malej dedinke na ligúrskom pobreží, kde vyrastal. „Pamätám si, že v nedeľu robievala ravioli na valčeku.“ „Toto mi zostalo v pamäti mnoho rokov,“ povedal v kuchyni reštaurácie.
Mirella Pozzoliová, turistka z regiónu Lombardia v severnom Taliansku, ktorá navštívila rímsky Panteón, povedala, že už len samotný akt spoločného stolovania bol pre Talianov výnimočný: „Sedenie pri stole s rodinou alebo priateľmi je niečo, čo si my Taliani hlboko vážime a na čom nám záleží. Je to tradícia spoločenského života, ktorú nenájdete nikde inde na svete.“
Taliansko má už na zozname nehmotných pamiatok UNESCO 13 ďalších kultúrnych položiek vrátane sicílskeho bábkového divadla, kremonského husľového remeselného spracovania a praxe presunu hospodárskych zvierat pozdĺž sezónnych migračných trás známych ako transhumancia.
Taliansko sa objavilo v dvoch predchádzajúcich zoznamoch súvisiacich s jedlom: v roku 2013 v ocenení za „stredomorskú stravu“, ktoré zahŕňalo Taliansko a pol tucta ďalších krajín, a v roku 2017 v ocenení neapolských výrobcov pizze.
Petrillo, taliansky člen kampane, uviedol, že po roku 2017 sa počet akreditovaných škôl na vzdelávanie neapolských výrobcov pizze zvýšil o viac ako 400 %. „Po uznaní UNESCO sa prejavili významné ekonomické účinky, a to ako na cestovný ruch, tak aj na predaj produktov, ako aj na vzdelávanie a odbornú prípravu,“ povedal.
Milí čitatelia,
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí zrušiť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️