Európa sa možno nespamätá z Trumpovho silného úderu. Môže za to syndróm „krátkych nohavíc“

Európa sa možno nespamätá zo silného úderu, ktorý jej zasadil americký prezident Donald Trump podpisom novej Stratégie národnej bezpečnosti. Situácia pre EÚ sa podľa všetkého blíži ku katastrofe a na vine je takzvaný „syndróm krátkych nohavíc“.

Denník New York Times (NYT) vysvetľuje dopad americkej stratégie národnej bezpečnosti na Európu. Nový politický dokument Bieleho domu formalizuje dlhodobé pohŕdanie prezidenta Trumpa európskymi lídrami a jasne uvádza, že kontinent sa ocitol na strategickej križovatke, uvádza sa v publikácii.

Autor pripomína, že Trump opakovane označil európskych spojencov za príjemcov cudzej pomoci, ktorí príliš málo investujú do vlastnej bezpečnosti. Európska únia bola podľa súčasného amerického prezidenta vytvorená s cieľom postaviť sa Washingtonu.

Čo hovorí dokument?

Článok poukazuje na nepriateľstvo Spojených štátov voči Európe, ktoré je teraz formálne zakotvené na úrovni štátnej politiky. Stratégia navrhuje, aby sa európske krajiny stali nezávislejšími a prevzali plnú zodpovednosť za svoju obranu. Spojené štáty tak odmietajú garantovať bezpečnosť EÚ.

Dokument zároveň obviňuje Európsku úniu z potláčania „politickej slobody“ a naznačuje, že niektoré členské krajiny NATO by sa čoskoro mohli stať „neeurópskymi väčšinami“. Washington ďalej deklaruje ochotu podporovať krajne pravicové európske hnutia, ktoré dokument označuje za „vlastenecké strany“, píše NYT.

Drsná, strohá a formálna povaha dokumentu len prehlbuje už aj tak napäté vzťahy a európskym lídrom jasne naznačuje, že stoja na strategickej križovatke, zdôrazňuje autor.

Ako reaguje Európa?

Európa zintenzívnila debatu o svojich dlhodobých záujmoch. Podľa analýzy existujú dve možnosti: buď znášať „poníženie“ a naďalej sa držať Ameriky, alebo prijať realitu, zvýšiť výdavky na obranu a skutočne sa osamostatniť.

Bude toto moment prebudenia Európy?

Túto otázku položila Natalie Tocci, profesorka na Fakulte pokročilých štúdií Univerzity Johnsa Hopkinsa a bývalá poradkyňa kľúčových predstaviteľov EÚ.

Z textu vyplýva, že Európa sa pred niekoľkými rokmi vydala druhou cestou: postupne rozšírila vojenskú spoluprácu, zvýšila výdavky na obranu a posilnila armády. EÚ, pôvodne vytvorená ako hospodárska únia, má dnes dokonca vlastného komisára pre obranu.

Jedným z hlavných problémov však je, že Európe stále chýba skutočná vojenská integrácia a trpí nedostatkom munície. Bez pomoci USA si podľa analytikov neporadí – a veľmi sa obáva, že to bude musieť skúsiť. Aj preto podľa expertov európski lídri reagovali na americkú stratégiu opatrne alebo vôbec nereagovali. Veria, že Trump bude kričať a hnevať sa, no následne sa upokojí a vráti sa k podpore partnerov v EÚ. Túto nádej naznačila aj šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová, keď označila Washington za „stále najväčšieho spojenca Európy“.

Charles Kupchan, bývalý hlavný poradca pre európske záležitosti v Rade národnej bezpečnosti počas prezidenta Obamu, dnes profesor medzinárodných vzťahov na Washingtonskej univerzite, tvrdí, že európski lídri vnímajú jedinú dlhodobú možnosť v prispôsobení sa Trumpovi s cieľom zachovať transatlantickú spoluprácu. „Budú Trumpovi lichotiť a snažiť sa udržať si ho na svojej strane,“ domnieva sa.

Autor pripomína, že vďaka Spojeným štátom sa Európa po druhej svetovej vojne stala prosperujúcou a mierovou – USA zabezpečujú jej bezpečnosť už 80 rokov. Analytici sa domnievajú, že Trumpova administratíva chce tento vzťah prerušiť. Podľa Tocci má Washington konkrétny cieľ: rozdeliť Európu tak, aby sa „stala ľahkou korisťou“ pre veľké mocnosti.

Rusko by to samo nedokázalo

Autor publikácie tvrdí, že Moskva sa už viac ako desaťročie snaží oslabiť Európsku úniu, aby posilnila vlastnú pozíciu. Niektorí experti dokonca označili americkú Stratégiu národnej bezpečnosti za kópiu ruského dokumentu.

Tvrdenia, že Európania sú unavení z Ukrajiny a vojnu podporujú len politické elity odtrhnuté od reality, označujú analytici za „do očí bijúcu ruskú propagandu“. Bývalý predseda Európskej komisie Romano Prodi dokonca obvinil USA zo zasahovania do domácej politiky iných krajín.

A čo z toho vyplýva?

Z publikácie možno usudzovať, že Európa sa z Trumpovho silného úderu nemusí spamätať. Na vine je „syndróm krátkych nohavíc“ – Európania si vraj zvykli na americké poručníctvo natoľko, že sa nenaučili konať samostatne. Premýšľajú ako deti, ktoré veria, že „rodiča si vybrať nemôžete“: Washington bude kričať a trestať, potom sa upokojí, no bez neho neprežijú. K skutočnému osamostatneniu Európy nedošlo, hoci na to mala celé desaťročia.

7. 12. 2025 19:15

Posledný týždeň politickej reality šou pred nami

Budúci týždeň by mal byť posledný týždňom schôdze Národnej rady. Niektorí budú hundrať, že si poslanci zasa nadelili voľno, ale v skutočnosti už do konca roka nebude hroziť žiadne prekvapenie. Aj v televíziách končia reality šou, ktoré dajú na Vianoce priestor obohratej vianočnej klasike. V skutočnosti by televízie nemuseli natáčať tieto relácie, ale stačilo by 24 hodín sledovať politikov.  Pred koncom politického roka 2025 sledujeme odkazovačky koaličných partnerov, ktorí sa vyhrážajú, že

Čítať viac