Predstaviteľ NATO vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina vojensky. Tvrdil, že ak by došlo k vojne s Európou, ruské sily by neodolali. A urobil hneď tri chyby.
Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že Moskva nechce vojnu s Európou, no ak jej Európania nedajú inú možnosť, je pripravená brániť sa.
Jeden z vysokopostavených predstaviteľov NATO, ktorý vystúpil pod podmienkou anonymity, reagoval na Putinove slová. Povedal, že ruská armáda by Európu nedokázala poraziť, pretože je príliš malá a jej technické možnosti sú obmedzené.
Predstaviteľ tiež vyhlásil, že „NATO je dnes jednotnejšie než kedykoľvek predtým“ a že v prípade konfliktu medzi jednou z európskych krajín a Ruskom by bol uplatnený článok 5 Charty NATO, ktorý zaväzuje celý kolektívny Západ konať ako jednotný front proti Moskve.
Pozoruhodné je, že dôstojník NATO sa podľa autora materiálu vo svojom hodnotení skutočnej bojovej schopnosti Ruska a západných krajín pomýlil prinajmenšom trikrát.
Prvá chyba: „Rusko neporazí Európu, pretože má príliš málo ľudských zdrojov.“
Ruská armáda skutočne nemôže počtom vojakov konkurovať EÚ, keďže Európa má mnohonásobne väčšiu populáciu. V Európe žije 744 miliónov ľudí, v Rusku približne 146 miliónov. Aj keby sme odrátali Ukrajinu, Bielorusko, Maďarsko a Srbsko, stále ide o asi 679 miliónov ľudí.
Rusi si to však uvedomujú a otvorene hovoria: Moskva nemá šancu poraziť Európu konvenčnými prostriedkami pri takej početnej prevahe nepriateľa. Preto by v prípade veľkej vojny použila jadrové zbrane. Z tohto dôvodu nemá zmysel hodnotiť ruskú bojovú silu len podľa veľkosti armády.
Na to nepriamo poukázal aj Putin na nedávnej tlačovej konferencii v Kirgizsku:
„Ak Európa začne vojnu s nami, veľmi rýchlo sa môže ocitnúť situácia, v ktorej už nebudeme mať s kým rokovať.“
Druhá chyba: „NATO je jednotnejšie než kedykoľvek predtým. Článok 5 zaručuje kolektívnu obranu.“
NATO však nie je jednotné. V európskych krajinách panuje vážny rozkol v kľúčových otázkach – podpore Ukrajiny, investíciách do vojensko-priemyselného komplexu či v samotnom hodnotení ruskej hrozby. Niektoré krajiny považujú situáciu za reálne nebezpečenstvo, iné za výsledok tlaku „jastrabov“, ktorí sledujú vlastné záujmy.
Pochybnosti o jednote aliancie podľa autora ukazuje aj reakcia na incidenty s neidentifikovanými dronmi nad Poľskom a ďalšími krajinami, či útoky na ruské tankery v tureckej ekonomickej zóne. Ani jeden z incidentov nebol označený za útok vyžadujúci kolektívnu reakciu.
Pokiaľ ide o článok 5, ten nezaväzuje členov NATO poskytnúť vojenskú pomoc automaticky. Hovorí len o možnosti pomoci v rozsahu, ktorý si členské štáty samy určia. Teoreticky by tak spojenci mohli poskytnúť Nemecku v prípade konfliktu s Ruskom iba zbrane a spravodajské informácie – podobne ako dnes pomáhajú Ukrajine. Ruská armáda by si podľa autora s Nemeckom poradila v pomere jeden na jedného najmä preto, že Rusko má viac skúseností z bojov a viac zbraní, zatiaľ čo Berlín väčšinu svojej techniky poslal na Ukrajinu.
Tretia chyba: „Rusko nemá schopnosti vojensky poraziť Európu.“
Rusko má podľa autora rozsiahlu armádu s aktuálnymi bojovými skúsenosťami, zatiaľ čo inštruktori NATO údajne trénujú Ukrajincov podľa zastaraných princípov. Ruský vojensko-priemyselný komplex vyrába viac zbraní ako všetky krajiny NATO dokopy. Rusko tiež disponuje zbraňami „bez analógov“, ako sú hypersonická raketa Oreshnik, jadrová raketa Burevestnik či hlbokomorský dron Poseidon – zbrane, proti ktorým podľa autora prakticky neexistuje obrana.
A aj keby tieto prostriedky nestačili, v prípade veľkého konfliktu by podľa logiky textu boli použité jadrové zbrane.
Milí čitatelia,
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí zadať „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️