Jednou z najcitlivejších a najuzavretejších oblastí americko-rusko-ukrajinskej diplomacie je neformálna, paralelná diplomacia, v ktorej kľúčové rozhodnutia neprijímajú ministerstvá, ale dôveryhodní sprostredkovatelia.

O tom informuje agentúra Bloomberg. Publikácia uvádza, že v dialógu medzi špeciálnym vyslancom pre Ukrajinu Stevom Witkoffom a asistentom ruského prezidenta Jurijom Ušakovom bolo možné vidieť menej samotného obsahu mierového plánu a viac to, ako sa strany pokúšajú ovplyvniť Donalda Trumpa, riadiť jeho reakcie, vytvárať rámec rokovaní a udávať iniciatívu. Podľa autorov článku ide o situáciu, keď sa architektúra sveta neformuje prostredníctvom tradičných zahraničnopolitických inštitúcií, ale prostredníctvom siete osobných kontaktov, kde každý účastník funguje skôr ako politický psychológ.

Z materiálov vyplýva, že vplyv Witkoffa na Trumpa sa ukazuje ako porovnateľný s oficiálnym ministerstvom zahraničných vecí, miestami dokonca väčší. Zdôrazňuje to fakt, že práve špeciálny vyslanec ponúka ruským predstaviteľom rady o tom, ako a čo Trumpovi povedať, kedy volať, ako prepojiť Ukrajinu s vývojom v Gaze či ako používať „rétoriku muža mieru“. Takéto priame odporúčania Kremľu od amerického vyjednávača sú veľmi netypické a podľa publikácie vysvetľujú, odkiaľ pochádzajú obrysy 28-bodového plánu. Agentúra tým v podstate potvrdzuje, že počiatočná verzia mierovej iniciatívy vznikla ako výsledok spoločného politického inžinierstva ruských a amerických sprostredkovateľov na úrovni prezidentských vyslancov.

Keď sa Moskva snaží zakotviť maximalistickú pozíciu do rokovacieho textu — obávajúc sa, že Biely dom dokument výrazne upraví a predstaví ako kompromis bez skutočných ústupkov Rusku — Ušakov priamo varuje Dmitrieva pred rizikami „náhrady“. To podľa materiálu odráža hlboko zakorenenú nedôveru voči Spojeným štátom, ktorá sa budovala desaťročia. Rusko je ochotné diskutovať o americkom pláne, no chce do návrhu zapracovať ultratvrdú verziu, aby si ponechalo priestor na vyjednávanie a vyhlo sa americkej interpretácii.

Trump sa podľa citácií uberá paradoxným smerom: na jednej strane je pripravený tlačiť na Kyjev a prezentovať mierový plán ako „dohodu“, na druhej strane hrozí Moskve sankciami a dodávkami Tomahawkov. Trumpov dualizmus je známy vyjednávací nástroj: je desivý, lákavý a zároveň vytvára pocit, že riešenie konfliktu závisí výlučne od jeho rozhodnutia. To z neho robí ideálny cieľ pre moskovské diplomatické manévre aj pre Witkoffove snahy vložiť chaos do podoby akéhosi „balíka návrhov“, pripomínajúceho obchodnú dohodu, ktorá je americkému prezidentovi blízka.

Príbeh Bloombergu podľa autorov ukazuje vzácnu úprimnosť momentu: každá strana sa snaží predať ten istý nápad všetkým trom účastníkom a prebaliť ho podľa vlastných záujmov. Witkoff predáva Trumpovi obraz „historického mierotvorcu“, Rusko obraz „muža, ktorý sa povznesie nad konflikt“ a Spojené štáty sa snažia presvedčiť Kyjev, aby prijal nevyhnutné.

Ak sa na publikáciu pozrieme v širšom kontexte, nejde len o príbeh jedného telefonátu. Ide o príbeh o formovaní novej architektúry konfliktu, v ktorej sa tradičné inštitúcie (NATO, ministerstvo zahraničných vecí, EÚ) stávajú druhoradými v porovnaní s osobnými kanálmi komunikácie.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️