Rozhovor s Michalom Kaliňákom o budúcnosti samospráv, ktorá nebude o zdieraní, ale zdieľaní

Zhruba pred rokom podpisovali primátori miest z poverenia mestského a obecných zastupiteľstiev zmluvu o zriadení Centra zdieľaných služieb – novej spoločnej úradovne, ktorá mala do 21 miest priniesť odborné kapacity, úsporu nákladov a efektívnejší výkon kompetencií pre viaceré samosprávy. Už počas slávnostných otvorení o pár mesiacov neskôr Michal Kaliňák (HLAS - SD), štátny tajomník ministerstva vnútra Slovenskej republiky a splnomocnenec vlády SR pre územnú samosprávu, zdôraznil, že hoci ide o pilotný projekt, jeho ambícia je ďaleko väčšia: Centrá zdieľaných služieb majú byť budúcnosťou slovenskej samosprávy.

Dnes, po prvom roku sa tento projekt ukazuje ako jeden z najsľubnejších krokov v modernizácii miestnej správy. Do 21 centier je zapojených vyše 600 obcí – a ďalšie čakajú na prijatie. „Bola to skúška správnosti, v ktorej sme uspeli,“ zdôraznil Kaliňák, ktorý dlhodobo upozorňuje, že budúcnosť samospráv nie je v zdieraní, ale v zdieľaní.

Viac v rozhovore s Michalom Kaliňákom

„Pán štátny tajomník, prečo je podľa vás medziobecná spolupráca taká dôležitá a prečo až 56 % obcí v roku 2024 nespolupracovalo ani na jednom úseku spoločnej úradovne?“

Michal Kaliňák: Podľa mňa je to zrkadlo dávnej reformy verejnej správy, kde nebola zo strany štátu nastavená systematická podpora medziobecnej spolupráce. Jednoducho, tam, kde nie sú podporné mechanizmy, tam sa ťažko vytvára spolupráca. V pilotnom projekte Centier zdieľaných služieb sme nastavili podporné mechanizmy a systém sa postavil na nohy. Bola to skúška správnosti, v ktorej sme uspeli už pri začiatku tohto projektu. Opak bol v rámci Spoločných obecných úradov, kde sa mala samospráva spájať pre výkon štátnej správy. Tam to poriadne škrípe. Správa o stave verejnej správy za rok 2024 ukazuje, že systém Spoločných obecných úradov je stále mimoriadne rozdrobený. Až 59 % SOÚ poskytuje služby pre územia s menej ako 20 000 obyvateľmi a väčšina združuje len niekoľko obcí – najčastejšie päť alebo menej. Takmer polovica SOÚ má menej ako 11 zapojených obcí, hoci existujú aj veľké úradovne, ktoré združujú, resp. združovali viac ako 41 obcí. Napriek tomu, že analytické dáta potvrdzujú nižšie jednotkové náklady pri väčších SOÚ, vznikajú najmä malé úradovne. Potenciál spoločnej správy tak zostáva výrazne nevyužitý. Slovenské obce patria medzi najmenšie v Európe – až 84 % z nich má menej ako 2 000 obyvateľov. Zdieľanie výkonu kompetencií je preto kľúčové najmä pre najmenšie obce, ktoré si samostatne často nevedia zabezpečiť odborné kapacity. Napriek tomu v roku 2024 až 56 % obcí nespolupracovalo ani na jednom úseku SOÚ.

„Mnohé obce sa stále združujú do veľmi malých spoločných úradov – väčšina združuje päť alebo menej obcí. Aké sú hlavné výhody väčších úradov a prečo sa obce zatiaľ zdráhajú tieto modely prijímať?“

Michal Kaliňák: Väčší úrad dokáže mať zastupiteľnosť odborníkov, majú viac skúseností a sú evidentne viac vyťažení, ako by to mali robiť pre menší klub obcí. Je to potom aj o efektivite, samozrejme dostupnosti úradovne pre samosprávy a finančnej udržateľnosti. Musíme ale myslieť na to, že v regiónoch potrebujeme odborníkov a personálny problém tiež nie je malý.

„Predstavujete centrá zdieľaných služieb ako riešenie, ktoré by pomohlo obciam získať odborné kapacity. Ako konkrétne tieto centrá fungujú a čo môžu samosprávam priniesť?“

Michal Kaliňák: Pilotný projekt bol o tom, aby sme otestovali, či samosprávy majú záujem sa spojiť hlavne na výkon originálnych kompetencií, či sa dokážu dohodnúť na spoločnej agende a tiež kde určia svoje sídlo, teda strechu pre odbornosť a platformu pre agendu. To všetko samosprávy dokázali za 9 mesiacov. Dokonca pilotných 21 Centier zdieľaných služieb poskytuje agendu pre viac ako 600 samospráv, pričom ďalšie sú v poradí a žiadajú Centrá zdieľaných služieb, aby ich medzi seba prijali. Za krátku dobu tak máme 700 uznesení zastupiteľstiev, ktoré chcú patriť pod agendu 21 centier. To, že sme nechali výber agendy na nich, sa ukázalo ako dobré kvôli testovaniu. Vieme otestovať, ktorá agenda má aký spoločný prínos a tak vieme porovnávať nielen spoločné, ale aj úplne odlišné či špecifické agendy rôznych centier zdieľaných služieb. Porovnávanie je tak inšpiráciou pre optimálne nastavenie týchto úradovní pre celé Slovensko.

„Hovoríte o tom, že priemerná dĺžka od nápadu na projekt po jeho realizáciu je až 1 080 dní. Ako nová koncepcia medziobecnej spolupráce umožní starostom a primátorom skutočne využiť volebné obdobie na výsledky a nie na byrokraciu?“

Michal Kaliňák: Ak robíte spoločné verejné obstarávanie pre viacerých, je to šetrenie času a tiež šetrenie pri samotných nákupoch, lebo sú vo veľkom. Ak máte projektového manažéra, ktorý píše jeden projekt pre viacero samospráv, je to nákladovo lacnejšie a pritom spájate samosprávy do spoločného projektu. A to je šetrenie výdavkov na projektovú dokumentáciu, spolufinancovanie projektu aj financovanie jeho udržateľnosti. Každá samospráva na tom ušetrí. A odborník sa doma môže naplno venovať tomu, čo napríklad robil niekde inde a za prácou musel cestovať denne, alebo na týždňovky. Vidíme tu aj obrovský priestor, aby sme dali obsah tzv. Integrovaným územným investíciám, pretože samosprávy integrujeme do jedného projektu a do jednej témy, ktorú sledujú komplexným projektovým prístupom. Budúcnosť samospráv nie je v zdieraní, ale v zdieľaní a tento koncept musíme aj takýmito príkladmi výhod podporovať.

„Spomínate potrebu legislatívneho rámca pre združovanie obcí a zdieľanie služieb. Aké hlavné zmeny zákonodarcovia pripravujú a ako zabezpečia férový prístup pre všetky obce?“

Michal Kaliňák: Prichádzame so zákonom o hlavných kontrolóroch. Jeho postavenie je 35 rokov upravené v Zákone o obecnom zriadení a viac ako dve desaťročia v Zákone o samosprávnych krajoch. Nie je to správne a roky skúseností ukazujú, že to nie je ani dokonalé. Preto ideme so samostatným zákonom, ktorý bude mať všeobecný prínos. Veľmi podobné je to s podporou medziobecnej spolupráce. Evidentne potrebujeme jeden legislatívny rámec, v ktorom sa upravia všetky možné formy spolupráce samospráv. Na výkon rôznych kompetencií, na zabezpečovanie verejnoprospešných činností, na spoluprácu pre obecné podniky a pod. Jednoducho, ak chceme komplexnú pomoc samosprávam, potom aj komplexným legislatívnom prístupom.

„Starostovia a primátori budú mať 60 dní na rozhodnutie, pod ktorú úradovňu budú patriť. Niektorí kritici hovoria, že ide o príliš krátky čas. Ako hodnotíte túto lehotu a je podľa vás dostatočne flexibilná?“

Michal Kaliňák: Budeme musieť stanoviť lehotu pre rozhodnutie a tiež aj minimálne štandardy, ktoré musí spoločná úradovňa spĺňať. Na rozhodnutí samospráv necháme výber, ktorá úradovňa bude ich domovom, ale termín pre rozhodnutie tam jednoducho musí byť. Začiatkom roka začnem túto tému detailnejšie skloňovať so samosprávami. Teraz sa sústreďujem hlavne na harmonizáciu samosprávnej legislatívy, a tiež sa venujem zákonu o hlavných kontrolóroch. Najskôr balík 5 zákonov a potom táto samostatná agenda, ktorá je o prenesených aj originálnych kompetenciách, a tiež o majetku samospráv.

„Najmenšie obce často nemajú kapacity ani na základný výkon kompetencií. Ako štát plánuje podporiť práve tieto samosprávy, aby sa nezostali pozadu v medziobecnej spolupráci?“

Michal Kaliňák: Spájanie na spoločný výkon kompetencií uvoľní samosprávam peniaze, ktoré môžu využiť na investície vo svojich uliciach. Nemôžme čakať, že sa niekto prihlási, aby robil v obci na ten najmenší úväzok a keď požaduje vyšší úväzok, tak samospráva ho na toľko nepotrebuje a nedokáže ho ani zaplatiť. Takto to funguje a bude aj naďalej. Preto to musíme zmeniť. Cestou je spoločný výkon agendy, ktorý potrebujeme nastaviť. Aj na základe skúseností so Spoločnými obecnými úradmi, aj na základe očakávaní pri Centrách zdieľaných služieb. Máme dáta, vnímame potreby, rešpektujeme okolnosti, teda nič nám nebráni nastaviť ekonomicky udržateľný model spolupráce.

„Aký je váš dlhodobý cieľ v oblasti medziobecnej spolupráce – vidíte Slovensko ako krajinu, kde budú malé obce stále autonómne, alebo očakávate konsolidáciu do väčších celkov?“

Michal Kaliňák: Slovensko je typickou vidieckou krajinou. Z takmer 3 000 samospráv je 2 661 s počtom obyvateľov do 3 000, dokonca, síce máme 141 miest, ale iba 8 z nich má viac ako 50 000 obyvateľov. Mestá sa už nemajú kde nafúknuť a vidiek je obrovskou investičnou príležitosťou. Preto systematická podpora medziobecnej spolupráce zagarantuje rovnomerný rozvoj celého územia. Bez systémových zmien by sme boli krajinou malých miest a skanzenov. To si, verím, nikto nepraje.

25. 11. 2025 18:07

Šutaj Eštok udrel do stola: Nezávislosť ÚOO je len mýtus

Súčasná podoba Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) nemá s nezávislosťou nič spoločné. Je „hlasnou trúbou opozície“. Nedostatky má aj zákon, ktorý rieši jeho fungovanie. Ochrana oznamovateľa bola poskytovaná bez možnosti jej preskúmania, napríklad zo strany zamestnávateľa. Vyhlásil to na utorkovej tlačovej konferencii predseda Hlasu-SD a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, ktorý stojí za novou legislatívou. Opozícia podľa neho pri tejto téme straší a šíri nenávisť. „Podoba, v akej je dnes úrad n

Čítať viac

️