Nová aktivity Progresívneho Slovenska na juhu Slovenska s úvahami o otvorení Benešových dekrétov je bezpochyby téma, ktorú nemožno prehliadnuť. Historik a publicista Eduard Chmelár píše o “neúprimnom a vypočítavom záujme”, György Gyimesi, bývalý poslanec Národnej rady maďarskej národnosti zasa o zaliečaní sa a “fideszáckom žmurkaní”.
Otvorenie Benešových dekrétov zo strany Progresívneho Slovenska je podľa Chmelára nezodpovedným politickým hazardérstvom, ktoré s novou nástojčivosťou pripomína, prečo je toto zoskupenie nepripravené na vládnutie a dokonca nebezpečné pre budúcnosť tohto štátu.
“PS ide z extrému do extrému. Po tom, čo dourážalo Maďarov (najmä výrokmi Ivana Korčoka) im predstavilo novú ponuku, ktorá sľubuje ukončenie uplatňovania Benešových dekrétov a nápravu historických krívd. Tlačový orgán progresívcov Denník N označil tento návrh za „odvážny“, hoci je vo svojej podstate iba hlúpy, populistický a extrémne riskantný,” uviedol Chmelár.
Chmelár upozorňuje, že hneď na začiatku si je potrebné vyjasniť pojmy a dojmy. “Nebol by som rád, keby sme na tieto šialené nápady zareagovali nacionalisticky alebo nebodaj šovinisticky. Benešove dekréty spôsobili na južnom Slovensku naozaj tragické historické krivdy. Keď vám bez ohľadu na vašu osobnú nevinu zhabú všetok majetok a deportujú vás z rodnej zeme iba preto, že ste Maďar, spravodlivý človek nemôže povedať, že to bolo v poriadku,” píše historik s tým, že Benešove dekréty treba brať v celom dobovom kontexte.
Dekréty boli odpoveďou na ešte väčšie hrôzy, keď po Viedenskej arbitráži v roku 1938 Maďari odtiaľto vyháňali Slovákov krompáčmi a lopatami, pričom niektorých aj pozabíjali. “Boli zároveň súčasťou povojnového usporiadania, ktorého spochybnenie by destabilizovalo celú strednú Európu,” pripomína Chmelár dôležitosť dekrétov pre strednú Európu.
Riešenie Chmelár ponúkal niekoľkokrát, najkomplexnejšie v roku 2007. “Vtedy som navrhol, aby slovenský parlament podobne ako to urobil v prípade Židov a karpatských Nemcov prijal deklaráciu, v ktorej vyjadrí ľútosť a ospravedlnenie vlastným občanom za krivdy, ktoré sa na nich napáchali. Rovnako som navrhol odhalenie pamätníka zmierenia v Galante za účasti oboch premiérov (Roberta Fica a Viktora Orbána) – teda na území, ktoré v priebehu jediného desaťročia zažilo bezprecedentné násilie a deportácie obyvateľov: najprv vyhnali Slovákov, potom Židov, potom Rómov a napokon Maďarov,” informuje Chmelár svojom návrhu.
Jedinou cestou k náprave krívd nie je podľa neho otváranie právnych predpisov a medzinárodných dohôd, ale vzájomné prejavenie pochopenia, ľútosti a solidarity, úprimné ospravedlnenie a uzavretie minulosti hrubou čiarou. “Je maximálne nezodpovedné jatriť staré rany v období, keď slovensko-maďarské vzťahy prežívajú vrchol rozkvetu v celej svojej histórii,” dodal Chmelár.
“Nie je náhodou, že vždy, keď išlo o spor s inými štátmi alebo inými národmi, progresívci sa postavili na stranu zahraničia. Vždy slúžili cudzím záujmom, nie vlastnej domovine. Ale tentoraz sa pokúšajú rozoštvávať domáce obyvateľstvo, čo je ešte horšie,” varuje Chmelár pred následkami úvah, ktoré otovrilo PS.
Záujem progresívcov o Maďarov je podľa Chmelára neúprimný a vypočítavý. “Vedia, že tu príliš nebodujú (Korčok medzi nimi skončil v prezidentských voľbách až piaty a v parlamentných voľbách volilo výrazne viac Maďarov Smer než PS) a vedia, že bez nich vysnívanú vládu bez Matoviča nevyskladajú. A tak im ťahajú medové motúzy popod nos. Až tak veľmi, že pri tom strácajú vlastnú dôstojnosť a politickú súdnosť. Zabúdajú však na jedno,” uzavrel Chmelár s tým, že maďarská komunita Šimečkovi nenaletí ako Rómovia Matovičovi, lebo je oveľa diferencovanejšia.
Podľa Gyimesiho PS dvorí Maďarom tak, akoby sa snažilo zahrať najkrajšie melódie z notovej osnovy Fideszu. “Popritom v Maďarskej aliancii roky vidia svoju záchranu v tom, že nechcú o sebe prezradiť nič: nehovoria, či chcú ísť doprava alebo doľava, len sa usmievajú a mlčia, akoby sa báli, že ak niečo povedia, priznajú farbu,” konštatuje Gyimesi o politike Maďarskej aliancie.
“Tí, ktorí si doteraz získavali dôveru voličov hrdým konzervativizmom, sa zrazu pokúšajú prispôsobovať. Ležérni liberáli zasa nápadne dbajú na to, aby nikoho neuviedli do rozpakov konzervatívnymi gestami. Všetci hrajú na dve bránky – a pritom nikto nepovie, koho vlastne považujú za svojho skutočného spojenca,” tvrdí Gyimesi o politike a cituje z maďarskej ľudovej rozprávky: napokon bude partnerom ten, kto splní najviac želaní.
A “partner” sa aj dostavil v podobe mladého Mihálya (teda Michala): za pár dní sa naučil po maďarsky, prišiel sa pozrieť na juh, prikyvoval, súcitil a – priznajme si – odrecitoval mantry Maďarskej aliancie tak dokonale, ako by sa to neodvážili ani oni sami. “Sľubov nebolo málo: zrušenie Benešových dekrétov, rozvoj juhu Slovenska, používanie menšinového jazyka – tri želania odfajknuté,” dodáva Gyimesi, ktorý čakal, že si padnú do náručia – “buď po maďarsky, alebo po slovensky, bolo by to jedno. A predstavte si, nestalo sa tak. Je ticho. Nemlčí Mihály – mlčí László.”
Prečo? “Existujú tri možnosti. Buď premýšľa nad tým, že mu PS práve preberá jeho vlastných voličov. Alebo dumá nad tým, ako vysvetlí svojmu konzervatívnemu táboru, že PS je zrazu jeho „životný ťah“. Alebo si láme hlavu nad tým, ako podá Orbánovi, že sa chystá na spojenectvo s tými, ktorých zvyknú nazývať bruselskými zlatokopmi,” odpovedá Gyimesi.
Pred rizikami týchto úvah varuje na sociálnej sieti aj predseda Národnej rady Richard Raši (Hlas-SD), ktorý návrh na otvorenie Benešových dekrétov vníma ako krok, ktorý môže negatívne ovplyvniť súčasné, historicky najlepšie slovensko-maďarské vzťahy. “Zároveň otvára aj druhé riziko – potenciálne nároky na pôdu, lesy, nehnuteľnosti či historické objekty, ktoré by mohli smerovať do rúk bohatých zahraničných žiadateľov,”doplnil Raši s tým, že Hlas–SD s takýmto postupom nikdy nebude súhlasiť.
Slovensko aj Maďarsko majú podľa šéfa parlamentu svoju minulosť vyriešenú. “Teraz je dôležité sa sústrediť na budúcnosť a konštruktívnu spoluprácu. Oživovanie starých sporov iba pre zvýšenie popularity nikomu neprospeje a môže priniesť zbytočné napätie,” uzavrel Raši.
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí zadať „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️