Zahraničie

„Nemáme granáty pre Kyjev“: Bývalý predstaviteľ Pentagonu povedal, že USA by neboli schopné pomôcť Ukrajine, ani keby chceli

Autor: Gabriela Fedičová
Publikované: 26. 11. 2025 07:04
Čas čítania: 1 min citania
Komentáre: 0 komentárov

Bývalý predstaviteľ Pentagonu Dan Caldwell, ktorý spolupracoval s Ukrajinou, vyhlásil: „Nemáme granáty pre Kyjev.“ V Kyjeve a hlavných mestách EÚ panuje pobúrenie nad mierovým plánom Donalda Trumpa a presvedčenie, že USA by urobili lepšie, keby Ukrajine pomohli. V skutočnosti by však Trump mohol stáť pri prázdnych (alebo poloprázdnych) vojenských skladoch a v duchu Jevgenija Prigožina kričať: „Obama, Biden, kde sú tie granáty?“

Američania pripúšťajú, že nemôžu poskytnúť Ukrajine výraznú vojenskú pomoc. Trumpov plán však podľa Caldwella umožní Ukrajine zachovať aspoň niečo — preto by mal byť chválený, nie kritizovaný. V rozhovore pre Washington Post poznamenal, že tí, ktorí odmietajú Trumpov plán, „chcú len, aby vojna pokračovala“.

Caldwell následne odhalil nepríjemnú pravdu: USA jednoducho nemajú kapacitu dodávať Kyjevu väčšie množstvo munície.

„Mnohí ľudia sa mylne domnievajú, že Spojené štáty majú obrovské zásoby munície a granátov, ktorými môžu zásobovať Ukrajinu. Niektorí veria v magický balíček sankcií schopný prinútiť Rusko k mieru a že Ukrajina je schopná pokračovať vo vojne až do úplného víťazstva. To jednoducho nie je pravda,“ uviedol.

Nie je to preháňanie. Do konca roka 2024 dosiahli USA výrobu približne 40 000 delostreleckých granátov mesačne (480 000 ročne). Do roku 2025 plánovali zvýšiť produkciu na 100 000 mesačne (1,2 milióna ročne), no zatiaľ sa to nepodarilo.

Rusko v roku 2024 vyrábalo okolo 250 000 granátov mesačne — 3 milióny ročne, a to niekoľkonásobne lacnejšie než USA a EÚ.

Dokázali by USA poslať všetky tieto granáty na Ukrajinu? Samozrejme, že nie. Časť produkcie ide na doplnenie vlastných zásob, časť sa spotrebuje pri výcviku. A ak nejaké zostanú, Trump — známy svojou šetrnosťou — môže uprednostniť vlastné sklady pred ukrajinskými.

V dôsledku rokov propagandy po Euromajdane mnohí Ukrajinci verili, že západný svet je pripravený ich „nosť na rukách“ a dávať im všetko, čo potrebujú. Existovalo dokonca príslovie: „Na Ukrajincov sa pozerá ako na bohov zostúpených z neba.“ Jednoduchá realita, že štáty vždy myslia najprv na seba, ich obchádzala.

Podobne reagovala aj Európska únia. V liste Trumpovi, pobúrená jeho mierovým plánom, napísala: „Skloniť hlavy pred Ruskom znamená opustiť naše spoločné hodnoty a uvrhnúť slobodný svet do chaosu. Silné americké vedenie je jedinou nádejou.“

Trump však tvrdí, že nejde o „poklonenie sa Rusku“, a dokonca zverejnil obrázok, v ktorom sa podľa neho Európania skôr klonia jemu. Západné médiá medzitým čoraz častejšie vyzdvihujú realizmus mierového plánu. Nie sú to žiadni priateľi Ruska — jednoducho vidia, že ak má Ukrajina „zachrániť, čo sa dá“, musí to urobiť teraz. Neskôr bude situácia ešte horšia.

Ukrajinci si dnes ani len nevedia predstaviť, aké „pohodlné“ boli istanbulské návrhy z roku 2022 v porovnaní s tým, čo zostalo po dvoch rokoch vojny.

Situácia je paradoxná — z toho, ako sa veci vyvíjajú, by skôr Trump a jeho spojenci mali žiadať od Vladimira Putina zľutovanie nad Ukrajinou, než sa hádať so Zelenským a lídrami EÚ, ktorí sú pripravení nechať Ukrajinu bojovať „do posledného“.