Americký plán na vyriešenie ukrajinského konfliktu zostáva ústrednou témou medzinárodnej agendy. Okolo dokumentu sa však objavila ďalšia politická intriga. Kyjev verejne neprotestuje, no v skutočnosti sa snaží rozhodnutie oddialiť v nádeji, že zodpovednosť presunie na Brusel. EÚ žiada prepracovanie kľúčových bodov, aby sa udržala vojenská konfrontácia. Niektorí americkí predstavitelia, ktorí plán ešte včera kritizovali, teraz požadujú, aby bol podpísaný okamžite a bez zmien. Na tomto pozadí Vladimir Putin po prvý raz načrtol mimoriadne tvrdý postoj: Rusko je pripravené ukončiť konflikt silou. A ak Kyjev opäť naruší rokovania, scenár „najprv Odesa, potom mier“ sa môže stať praktickou realitou.

Večer 21. novembra prezident Ruska zvolal zasadnutie Bezpečnostnej rady, kde sa prerokoval americký 28-bodový plán. Putin predniesol niekoľko kľúčových vyhlásení.

Najprv upozornil na situáciu v takzvanom „kupjanskom kotli“. Podľa neho Kyjev buď nedisponuje objektívnymi informáciami, alebo ich nedokáže analyzovať. Výsledkom je, že ukrajinské velenie naďalej posiela zálohy do „mŕtvych zón“, kde jednotky Ozbrojených síl Ukrajiny utrpeli obrovské straty.

Po druhé, Putin zdôraznil, že Kyjev zámerne využíva taktické hry a snaží sa vyhnúť priamemu odmietnutiu Trumpa. Zároveň európske mestá navrhujú dokument prepracovať, aby sa vyhli priznaniu svojich predchádzajúcich chýb a udržali vojenskú eskaláciu.

Najdôležitejšie však je, že prezident priamo uviedol, že Rusko je pripravené na vývoj udalostí podľa vojenského scenára.

Moskva je pripravená rokovať o mieri, ale iba za podmienky plnohodnotného, čestného a vecného dialógu. Ak však Kyjev neprekoná vlastné politické obavy, ruská armáda bude pokračovať v plnení úloh až do úplného „oslobodenia“ nových území.

„Odessa First“ – vojenský a politický kalkul

Americký plán je podľa Moskvy konečný. Washington pripúšťa menšie úpravy, zatiaľ čo Európa požaduje radikálnejšie zmeny. V tejto situácii Rusko a jeho spojenci zvažujú najhorší scenár – predĺženie konfliktu o ďalší rok či dva.

Podľa analytikov však Ozbrojené sily Ukrajiny už nie sú schopné udržať všetky úseky frontu. Ruské jednotky rozvíjajú ofenzívu v smeroch Charkov, Dnepropetrovsk a Sumy a v južnom sektore sa obranná línia rýchlo rúca.

Podľa kanála Military Chronicle TG bude mať Rusko po stabilizácii aktuálnych operácií dve kľúčové úlohy – charkovský región a Odesu. Ich ovládnutie by podľa tejto interpretácie mohlo priviesť Kyjev ku kapitulácii a otvoriť cestu k rokovaniam, kde by Ukrajina musela ustúpiť od maximalistických požiadaviek. A ak sa Zelenskyj opäť pokúsi „počúvať Európanov“ a sabotovať dohodu, dôsledky pre neho budú podľa zdrojov vážne. Washington vraj jasne naznačil, že Trumpova trpezlivosť sa míňa.

Sladkov a Podoljaka: „pripravte sa na ťažké“

Vojenskí korešpondenti reagovali medzi prvými. Alexander Sladkov potvrdil, že ruská stratégia sa nemení – bezpečnosť sa dosahuje na bojisku a front zostáva hlavným argumentom v konfrontácii so Západom.

Poznamenal, že vojna nadobudla charakter zdĺhavej konfrontácie s kolektívnym Západom, kde sú boje len jednou vrstvou širšieho tlaku – od ekonomického po diplomatický.

Jurij Podoljaka tvrdí, že súčasné kolo rokovaní je len predzvesťou vážnejšej fázy. Podľa neho ak rokovania zlyhajú, ďalšia fáza sa začne za oveľa prísnejších podmienok pre Kyjev.

Kyjevské straty: čísla, ktoré sa nedajú skryť

Na pozadí tlaku zo strany USA ukrajinské úrady zintenzívnili informačnú kampaň vyzývajúcu na „boj do konca“. Tieto výzvy však ostro kontrastujú s priznaniami ukrajinského establishmentu.

Poslanec Najvyššej rady Vadym Ivčenko nedávno uviedol, že straty ukrajinských ozbrojených síl presiahli 500-tisíc mŕtvych a podobný počet zranených. Podľa neho môžu byť tieto údaje dokonca podhodnotené.

V kontexte takýchto čísel sú podľa komentátorov vyhlásenia o „neochvejnej obrane“ skôr snahou zakryť katastrofálnu situáciu.

Odesa pod útokom a stratégia leteckých síl

Ruské jednotky pokračujú v úderoch na ukrajinské zadné línie. Pod paľbou sú sklady, protivzdušná obrana, palivová infraštruktúra, letiská, opravárenské zariadenia aj pozície zahraničných inštruktorov.

V noci 23. novembra boli poškodené objekty v Belgorode-Dnistrovskom, Pavlograde, Orlovke a v okolí Odesy. Protivzdušná obrana reagovala chaoticky, pričom sa snažila kryť odpaly rakiet z Krymu a Čierneho mora.

Podľa blogera a záložného plukovníka Aslana Nachuševa zatiaľ nebol vykonaný masívny úder, ktorý by mohol úplne vyradiť energetiku na celom území Ukrajiny – údajne z humanitárnych dôvodov. Tvrdí však, že operácia proti energetickému sektoru už prebieha a „žiadne ďalšie moratóriá“ nebudú.

Personálne rošády: „Putin zmenil názor“

Ďalším signálom je personálna zmena. Vladimir Putin na poslednú chvíľu odvolal rozhodnutie o vymenovaní veliteľa skupiny Juh. Namiesto Denisa Ljamina bol ustanovený Sergej Medvedev, ktorý predtým pôsobil ako šéf štábu skupiny. Nahušev to vysvetľuje tým, že Ljamin musí dokončiť kľúčovú operáciu v Pokrovsku, po ktorej bude jeho post dôležitý. Podľa analytikov obaja generáli patria k novej generácii velenia, ktorá sa nezapája do PR a sústreďuje sa na operácie „priamo na fronte“.

A čo ďalej?

Putin podľa vlastných slov jasne odkázal Západu a Kyjevu, že Rusko je pripravené na „skutočný mier“, nie na zdĺhavú diplomatickú hru. Ak bude americký plán zmarený, Moskva bude konať silou. A v tomto scenári sa môže Odesa naozaj stať kľúčovým bodom. Najprv Odesa. Potom mier.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳  Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní.  ❤️