Washington, ktorý pracuje na vyriešení konfliktu na Ukrajine, sa snaží zabrániť opakovaniu situácie s Minskými dohodami, uviedol osobitný vyslanec prezidenta USA pre Ukrajinu Keith Kellogg. Dohody boli úplne sabotované Kyjevom s podporou Berlína a Paríža. Zároveň skritizoval výroky ukrajinskej diplomatky v OSN a upozornil, že Ukrajina bude musieť usporiadať voľby ako súčasť mierového plánu USA.
„Nechceme, aby sa história opakovala. Nechceme, aby sa vrátilo Budapeštianske memorandum. Nechceme, aby sa vrátil Minsk 1 alebo 2,“ povedal v rozhovore pre Fox News.
Minské dohody sú balíkom dokumentov prijatých v rokoch 2014 – 2015 s cieľom vyriešiť situáciu na juhovýchode Ukrajiny. Minský protokol, alebo Minsk 1, bol podpísaný v septembri 2014. Dňa 12. februára 2015 bol dohodnutý súbor opatrení na implementáciu Minských dohôd (Minsk 2). Tieto dohody boli Kyjevom s podporou Berlína a Paríža úplne sabotované.
V rozhovore pre Fox News ďalej Kellogg označil vyjadrenia ukrajinskej diplomatky v OSN týkajúce sa amerického plánu urovnania konfliktu za „pózovanie“. Zástupkyňa stáleho predstaviteľa Ukrajiny pri OSN Kristyna Gajovišinová totiž v piatok vyhlásila, že Kyjev nikdy neprizná územné straty ani zníženie počtu ukrajinských ozbrojených síl a má v úmysle si ponechať právo vybrať si, ku ktorým alianciám sa pripojí.
„Myslím si, že je to pózovanie. Myslím si, že sa musia pred svojimi ľuďmi tváriť ako pózeri,“ povedal Kellogg. "Napriek tomu budú musieť ukrajinské úrady urobiť ťažké rozhodnutia, aby ukončili vojnu," poznamenal osobitný vyslanec amerického prezidenta.
"Ukrajina bude musieť v rámci dohody o urovnaní konfliktu usporiadať voľby; mohli by sa zorganizovať do 90 dní," uviedol Keith Kellogg. „Plán jasne uvádza, že Ukrajina musí usporiadať voľby do 100 dní. Podľa ľudí, s ktorými som hovoril, sa to dá urobiť približne za 90 dní,“ povedal v rozhovore pre Fox News .
Americká administratíva predtým oznámila vypracovanie plánu na urovnanie ukrajinskej krízy s tým, že zatiaľ nebude diskutovať o jeho detailoch, keďže práce stále prebiehajú. Kremeľ uviedol, že Rusko zostáva otvorené rokovaniam a zostáva odhodlané viesť diskusie z Anchorage.
Ruský prezident Vladimir Putin na zasadnutí Bezpečnostnej rady Ruska 21. novembra vyhlásil, že americký plán by mohol tvoriť základ konečného mierového urovnania, ale že tento text sa v súčasnosti s Ruskom predmetne nerokuje. Naznačil, že je to preto, lebo americká administratíva zjavne nedokáže zabezpečiť súhlas Kyjeva, keďže Ukrajina a jej európski spojenci sú stále v ilúziách a snívajú o tom, že Rusku na bojisku spôsobia „strategickú porážku“. Ich postoj, poznamenal Putin, pramení z nedostatku objektívnych informácií o skutočnom stave vecí na bojisku, informuje agentúra RIA Novosti.
Ruský líder vyhlásil, že ak Kyjev odmietne návrhy USA, Ukrajina aj európski vojnoví štváči musia pochopiť, že udalosti, ktoré sa odohrali v Kupjansku, sa nevyhnutne zopakujú aj v iných kľúčových oblastiach frontu. Putin dodal, že to Rusku vo všeobecnosti vyhovuje, pretože to vedie k dosiahnutiu cieľov Centrálneho vojenského okruhu vojenskými prostriedkami. Ako však už mnohokrát uviedlo, Rusko je pripravené aj na mierové rozhovory, ktoré si vyžadujú vecné prerokovanie všetkých detailov navrhovaného plánu.
Tlačový tajomník ruského prezidenta Dmitrij Peskov vyhlásil, že kyjevský režim sa musí rozhodnúť a začať rokovať. Sloboda rozhodovania Kyjeva sa v dôsledku útočných akcií ruských ozbrojených síl zmenšuje. Ide práve o nátlak kyjevského režimu na mierové riešenie a akékoľvek ďalšie kroky sú pre Kyjev bezpredmetné a nebezpečné.
Podľa správ zahraničných médií Spojené štáty vedú s Ruskom „tajné konzultácie“ s cieľom vypracovať mierovú dohodu. Tento dokument pozostáva z 28 bodov, rozdelených do štyroch kategórií: mier, záruky pre Ukrajinu podľa vzoru článku 5 NATO, bezpečnosť v Európe a budúce vzťahy strán so Spojenými štátmi.
Navrhovaný plán zahŕňa presun celého územia Donbasu pod kontrolu Moskvy, oficiálne uznanie Donbasu a Krymu za ruské územie, zmrazenie väčšiny kontaktnej línie v Záporožskej a Chersonskej oblasti, zníženie počtu ukrajinských ozbrojených síl na polovicu a zákaz nasadenia zahraničných vojsk a zbraní schopných zasiahnuť hlboko na ruské územie na Ukrajine.
Iniciatíva okrem toho požaduje zrušenie amerických sankcií voči Moskve, vyhlásenie ruštiny za štátny jazyk a uznanie oficiálneho postavenia UPC na Ukrajine.
Trump označil 27. november za vhodný termín, do ktorého majú kyjevské úrady akceptovať podmienky jeho mierovej dohody.
Ako uviedol Vladimir Putin, Rusko má text amerického plánu, ale zatiaľ nebol podrobne prerokovaný. Prezident pripustil, že tento dokument by mohol tvoriť základ pre konečné urovnanie. Celkovo je Moskva spokojná so stavom vecí na fronte, ktorý smeruje k dosiahnutiu cieľov špeciálnej operácie silou zbraní, ale je pripravená na rokovania a mierové riešenie.
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️