Historik a politik Anton Hrnko je jedným z tých, ktorí zakladali Slovenskú republiku. Napriek tomu mu na Slovensku, ako sa hovorí „ruže nekvitnú“. On si, ako jeden z mála však musel všimnúť „generálny štrajk“. Môže za to ukradnutý smartfón, piše Hrnko na Facebooku.

Ten mu ukradli v Neapoli, druhý deň po tom, ako využil výdobytok Novembra 1989 – slobodné cestovanie a služby nízkonákladovej spoločnosti. V Taliansku chcel navštíviť archeologické múzeum. Zlodejovi nebude heslami chránený telefón zbytočný, no jemu spôsobil množstvo patálií. Veď odpojení od siete a bez hotovosti sa nedostaneme ani k poháru vody. Aj karty mu boli zbytočné, keďže platil vždy telefónom. „Akonáhle niečo zaškrípe, si bezmocný,“  popisuje politik svoju situáciu.

Zrušená beseda

Nepomohol mu ani počítač, cez ktorý sa snažil získať nové PIN-kódy. Kľúč mu banka poslala na telefón. A tam ho čakala aj nevyzdvihnutá správa. „Tak som sa nedozvedel ani, že moju besedu so žiakmi ako pamätníka udalostí 17. novembra 1989 na miestnej škole zrušili. Až na mieste mi riaditeľka povedala, že na takúto besedu potrebujú kvalifikovaný súhlas rodičov. Vraj mnohí boli proti, takže, aby netrhali kolektív, nemôžu sa uskutočniť,“  píše na Facebooku  Hrnko.

Kto vie o Novembri viac?

„To sme dospeli, keď jeden z čelných predstaviteľov zmeny rokov 1989-1990 a spoluzakladateľ dnešnej Slovenskej republiky nemôže slobodne povedať o prežitom období, keď usmerňoval vývin života na Slovensku. Ale najmä, že sa hlásime k odkazu 17. novembra. Rozprávajú nám o ňom ľudia, ktorí ako päťroční sedeli na chrbte svojich otcov a už vtedy vedeli, že sú svedkami dejinných udalostí! Heuréka!,“  žasne politik s tým, že deckám zo ZŠ by neprednášal iný, ako všeobecne prijímaný príbeh Nežnej revolúcie. Lenže držať dieťa v názorovej izolácii je, ako nebudovať mu imunitu – keď sa stretne s reálnym svetom, bude mať problém. Po tejto skúsenosti si povedal – nevadí, bude viac času riešiť banku a telefón. Veď účty poplatiť treba...

Ako zaregistroval generálny štrajk

„Dvere na Slovenskej sporiteľni boli zatvorené. Všetky okolité banky boli síce otvorené, ale bolo mi to rovnako užitočné ako mŕtvemu kabát. Takže veľmi pekne ďakujem dnešnému rakúskemu vlastníkovi, ktorý ju kúpil podľa mojich informácií  za 19 mld. sk po tom, čo ju oddlžila cca o 100 mld. sk vláda M. Dzurindu. Myslím si, že za to by mal mať aspoň toľko úcty k Slovákom, žeby sa im neplietol do ich vnútorných sporov,“  myslí si politik s tým, že „lúpež tisícročia“ v novembri 1989 nechcel nik, no jedni politici „rozdávali“ kamarátom a iní ho odovzdávali „zahraničným investorom“. A tí by do slovenských záležitostí hovoriť nemali.

Ešte aj Pán Boh plakal

„Pán Boh bol určite spravodlivý, keď nadelil na pondelok lejaky par excellence. Aj on plakal nad tým, ako sa Slováci nevedia zjednotiť ani na základných otázkach svojej národnej existencie,“  konštatuje Hrnko, ktorý na kabátoch ľudí vracajúcich sa z námestí, videl trikolóru, z čoho by mohol usudzovať, že tam, kde boli, „oslavovali“ Rusko. Upokojil sa však, keď zhliadol záznamy z mítingov. „Nebudem komentovať vystúpenie I. Radičovej, ale len z úcty k jej šedinám. Z novembrovej pohody z roku 1989 na nich nebolo nič cítiť. Vtedy ľudia aj tuhom mraze hovorili o pravde, láske, zbrataní; o jednote a spoločnom budovaní novej spoločnosti. Keď sa niekedy na jar 1990 objavili výkriky, aké dnes počúvate všade okolo, F. Mikloško zorganizoval na námestí SNP v BA zhromaždenie, kde hovoril odpúšťaní,“ poznamenáva Hrnko pýtajúc sa, kam sa podel Mikloškov morány náboj, keď sa od jeho nenávisti dištancoval aj jeho vlastný brat.

Smiešna postavička z Popradu

„Len pri ďalšom uvažovaní mi napadlo, či si ho zámerne nevytvoril R. Fico. Nikto tak nespochybnil úprimnosť cieľov dnešnej opozície pri prihlasovaní sa k odkazu 17. novembra ako práve on. Ako sa môže „vážená“ opozícia, ktorá by sa mala pripravovať na prevzatie moci v európskom demokratickom štáte, stotožniť s vulgárnosťou, ktorú odmietali aj vládcovia kmeňov v mladšej dobe kamennej? Ale keď nemáte žiaden program len Dosť bolo Fica, nemožno sa čudovať!,“  pokračuje politik s tým, že ako skončil „generálny štrajk“, tak skončila aj „kriedová revolúcia – jej „výdobytky“ zmyl dážď.

Čo vlastne zostalo?

„Zostal len nepríjemný pocit, že zahraničie nám opäť chce vnútiť vládu, ktorá bude nekompetentná a na škodu celej spoločnosti. Ale keď je najdôležitejším bodom programu odstránenie človeka a nie budovanie štátu, niet sa čomu čudovať,“  uzatvára Hrnko.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳  Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní.  ❤️