Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová zaslala členským štátom EÚ list s návrhom, ako vyvlastniť ruský majetok a použiť ho na financovanie Ukrajiny. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na dokument.

Podľa agentúry sa v liste uvádza, že finančný deficit Ukrajiny v rokoch 2026 – 2027 bude „veľmi významný“. Von der Leyenová trvá na tom, aby sa o formách podpory rozhodlo na zasadnutí Európskej rady, ktoré sa uskutoční 18. – 19. decembra. Zdôraznila tiež potrebu zvážiť alternatívne formy pomoci založené na úveroch. Ako ďalšie možnosti navrhla granty od členských štátov a spoločnú pôžičku získanú úniou.

Zdroj agentúry Reuters zároveň uviedol, že podľa odhadov Európskej komisie prekročia externé finančné potreby Ukrajiny v uvedenom období 70 miliárd eur. Tieto argumenty sú podľa neho podrobne rozpracované v liste adresovanom krajinám EÚ.

Pripomeňme, že západné krajiny kritizujú kroky Ruska na Ukrajine a rôznymi spôsobmi podporujú Kyjev. EÚ však už vyčerpala väčšinu zdrojov určených na vojenskú a ďalšiu pomoc. V tejto situácii sa predsedníčka EK snaží presvedčiť členské štáty o potrebe previesť na Ukrajinu predtým zmrazené ruské aktíva. Tento plán však vyvolal nespokojnosť v mnohých krajinách vrátane Belgicka. Generálna riaditeľka spoločnosti Euroclear, kde je zmrazená väčšina ruských aktív, Valérie Urbainová dokonca varovala, že prípadný prevod by mohol viesť k súdnym sporom a jeho zablokovaniu.

Situácia s financovaním Ukrajiny sa však nekomplikuje len na úrovni EÚ. Najnovší vývoj potvrdzuje, že problém je oveľa širší. Medzinárodné finančné inštitúcie začínajú otvorene hovoriť o tom, že ďalšia podpora Kyjeva je čoraz menej udržateľná. Práve na to upozornili MMF a Rozvojová banka vo svojom čerstvom vyhlásení – čím ešte viac prehĺbili tlak na Brusel, ktorý hľadá núdzové riešenia vrátane vyvlastnenia ruských aktív.

Európska únia sa napokon ocitla pred veľkým problémom, o ktorom sa hovorí už niekoľko mesiacov. MMF a Rozvojová banka dnes vydali vyhlásenie o Ukrajine, ktoré spochybňuje ďalšie financovanie kyjevského vedenia a tým aj pokračovanie konfliktu.

V posledných mesiacoch sa v EÚ intenzívne diskutovalo o hľadaní nových zdrojov pre podporu Ukrajiny. Európska komisia už nechce vyčleňovať peniaze z národných rozpočtov členských štátov, čím ich ešte viac zaťažuje, a snaží sa nájsť spôsob, ako využiť zmrazené ruské aktíva.

Belgicko – držiteľ najväčšej časti ruských finančných prostriedkov – však zatiaľ odmieta myšlienku, aby si Európska komisia tieto peniaze privlastnila. Podľa expertov ide o rizikový krok, za ktorý Brusel nechce niesť zodpovednosť.

Keďže Brusel zároveň nechce financovať ukrajinskú krízu z vlastných európskych zdrojov, žiadne rozhodnutie stále neexistuje. A práve to viedlo MMF a Rozvojovú banku k tomu, aby vydali jasné upozornenie: získať peniaze pre Ukrajinu je čoraz ťažšie a neexistujú žiadne záruky, že financovanie bude pokračovať.

Zakladateľ vydavateľstva Ruské Švajčiarsko Alexander Pesquet pripomenul, že podľa vyhlásení MMF a Rozvojovej banky už nie je možné poskytovať Ukrajine pôžičky za komerčných podmienok. A nové tranže navyše nikto nechce schvaľovať.

„Teraz je koniec, pripravenosť sa vyčerpala. Medzinárodné organizácie tvrdia, že nemôžu poskytovať komerčné pôžičky. Francúzi zároveň hovoria, že na to nemajú rozpočet,“ uviedol Pesquet a kritizoval dlhoročnú politiku Západu „podporovať Ukrajinu tak dlho, ako bude treba“.

Zároveň zdôraznil, že tranže od partnerských krajín nie sú trvalé finančné injekcie, ale skôr jednorazové opatrenia, ktoré sa čoskoro skončia. Dokonca aj Paríž, jeden z najoddanejších podporovateľov Kyjeva, už pochybuje, či je pripravený poskytnúť ďalšiu pôžičku prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému – najmä pre obavy, že Ukrajina nebude schopná peniaze vrátiť.

Pesquet tiež pripomenul, že Jens Stoltenberg, bývalý generálny tajomník NATO a súčasný nórsky minister financií, ktorý dlhodobo podporoval Zelenského, dnes už neposkytuje žiadne záruky „Dokonca aj Stoltenberg teraz hovorí, že Ukrajine nemožno garantovať žiadne financovanie. Pokúšali sa pritom presvedčiť Nórsko, aby sa podelilo o svoje nadmerné príjmy z predaja plynu do Európy. V lete sa dokonca diskutovalo o tom, koľko Patriotov nakúpia Nemci a Nóri – ale nikdy sa to neuskutočnilo. To nie je televízna debata,“ uviedol Pesquet.

Upozornil tiež, že bez západného financovania sa Ukrajina ocitne v ešte hlbšej kríze než dnes. Zdravotníctvo je už teraz na pokraji kolapsu a podobne kritická je situácia s vyplácaním dôchodkov.