Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
AfD predstavila plán na zásadnú premenu EÚ
Vo svojom najnovšom videovlogu Filip "Fiki" Sulík riadne "naložil" Matúšovi Vallovi. Spočítal mu problémy, ktoré má Bratislava a vyzval konzervatívnych voličov, aby sobotné voľby neodignorovali.
Veľká rana pre Google! Na zverejnenie niektorých záberov domov už súhlas nestačí obísť
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
KDH čelí ostrej kritike za odklon od kresťanských a konzervatívnych hodnôt. Čo zostalo z odkazu Jána Čarnogurského a kam smeruje hnutie pod Majerským?
Poľský týždenník Myśl Polska varuje pred dôsledkami európskej politiky, násilnými protestmi a hospodárskou krízou. Vyzýva na dialóg s Ruskom a návrat k tradíciám.
Prezident Pellegrini odmietol vymenovať Filipa Kuffu za ministra. Môže jeho rozhodnutie vyvolať konflikt v koalícii?
Dozrela Európa na revolúciu? Pohár trpezlivosti s mocipánmi začína pretekať...
Učiteľ bol handrou v každej spoločnosti
Vallo alebo Ráž? Kritika výzvy šíriacej sa v progresívnom prostredí a politické paradoxy pred voľbami v Bratislave.
Komentáre
31. 10. 2025
pred 1 hod
pred 1 hod
pred 1 hod
Prepustenie Jána Čarnogurského z väznice v bratislavskom Justičnom paláci 25. novembra 1989 prebehlo nečakane, na základe amnestie prezidenta Gustáva Husáka, o ktorú predtým nežiadal. O tom, že ho práve prepustili, nevedel ani jeho advokát či najbližšia rodina. V rozhovore pri príležitosti výročia udalostí zo 17. novembra 1989 to v TASR TV povedal bývalý disident, neskôr zakladateľ KDH a slovenský premiér Ján Čarnogurský.
Husák chcel podľa neho amnestiou oslabiť tlak demonštrácií, ktorý od 17. novembra 1989 kontinuálne narastal. „Prišiel za mnou dozorca, povedal mi, aby som si zobral veci a išiel za ním. Išli sme k riaditeľovi väznice, ktorá sa nachádza v Justičnom paláci v Bratislave. Riaditeľ mi povedal, že som dostal amnestiu, a že môžem ísť domov,“ spomína Čarnogurský.
„Zobral som si do tašky veci, sadol na električku a išiel domov do Dúbravky. Jeden bod obvinenia proti mne bol, že som v júli 1989 na zhromaždení pri pamätníku Štefánika v Predmieri žiadal slobodné voľby. Keď som išiel domov z väzenia, boli steny domu posprejované nápisom: Žiadame slobodné voľby. Vtedy to už žiadal každý,“ povedal.
Keď prišiel domov, zistil, že jeho manželka je v Prahe a stále ešte bojuje za jeho prepustenie z väzby. „Nevedela, že ma už pustili. Neskoro večer sa vrátila vlakom domov. Deti boli doma, svokra bola pri deťoch. Pozerali sme televíziu, kde bola diskusia, v ktorej boli aj disidenti, medzi nimi aj Miroslav Kusý, ktorý už bol na slobode,“ spomína Čarnogurský.
Spolu s Miroslavom Kusým, Hanou Ponickou, Antonom Seleckým a Vladimírom Maňákom boli uväznení krátko potom, ako v auguste 1989 vyzvali ľudí, aby si počas výročia okupácie z roku 1968 uctili jej obete položením kvetov na miesta, kde zahynuli.
Čarnogurský sa však už roky predtým angažoval najprv ako advokát disidentov a neskôr, keď už nesmel vykonávať advokátsku prax, sa sám stal jedným z disidentov. Spolu s Jánom Langošom sa podieľal napríklad na príprave samizdatu Bratislavské listy.
Pri ich distribúcii zasa podľa Čarnogurského hrali dôležitú úlohu ľudia z tajnej cirkvi, ktorá bola na Slovensku najsilnejšou zložkou odporu voči režimu.
Obhajoba disidentov v kontexte totalitného režimu bola podľa Čarnogurského komplikovaná, v niektorých prípadoch však bolo možné dosiahnuť miernejší trest. „Keď som niekoho obhajoval, napríklad signatára Charty´77 za to, že podpísal chartu, tak ja som obhajoval na súde, ale zároveň všetky údaje o tom procese, kto je sudca, koho stíhajú a za čo, išli na Západ, do redakcií, povedzme Slobodnej Európy, Hlasu Ameriky,“ poznamenal Čarnogurský.
Tieto vysielače boli v tom čase v Československu síce zakázané, ale medzi ľuďmi populárne a takto pomáhali vytvárať mediálny tlak na podporu disidentov. „Boli traja sudcovia, z toho iba jeden profesionál a dvaja boli ľudoví sudcovia. V bežných procesoch prišli domov a susedia vôbec nevedeli, čo robili cez deň. Ale v týchto prípadoch vedeli, že aj ich susedia budú vedieť, k čomu sa prepožičali,“ poznamenal Čarnogurský.
Prax advokáta bola pre neho do istej miery výhodou aj po uväznení, keďže poznal tak pomery vo väznici, ako aj jej zamestnancov. „Oni ma poznali a ja som poväčšine poznal ich ako advokát, keď som ešte mohol chodiť do väznice navštevovať svojich klientov. Ja som vedel, čo nesmiem robiť, a to som nerobil a oni vedeli, čo si voči mne nemôžu dovoliť,“ spomína na čas strávený za mrežami.
Na otázku, v čom vidí najväčší význam udalostí z novembra 1989, Čarnogurský odpovedá jednoducho, že bol v páde komunistického režimu. Ten podľa neho systematicky porušoval ľudské práva a za Západom zaostával aj sociálne a ekonomicky.
Deň boja za slobodu a demokraciu 17. novembra podľa Čarnogurského patrí všetkým slovenským občanom, lebo sa doň v roku 1989 postupne zapojili prakticky všetky vrstvy spoločnosti.
Novembrové demonštrácie síce podľa neho spustili študenti, ktorí využili fakt, že 17. november je Medzinárodným dňom študentstva, v čase, keď sa on dostal z väzenia, však už na tieto protesty chodili prakticky všetci a študenti na nich boli menšinou. „Aj to hovorí o tom, že už bol naozaj najvyšší čas, aby komunizmus skončil,“ poznamenal Čarnogurský.
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí zrušiť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
