Organizácia Reportéri bez hraníc zaradila predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica medzi tzv. „predátorov slobody tlače“. Takéto hodnotenie je o to absurdnejšie, že tá istá organizácia dlhodobo mlčala pri útokoch štátnych predstaviteľov na slobodné médiá v rokoch 2020 – 2023 a nereagovala na konkrétne prípady zastrašovania či diskreditácie novinárov s iným názorom. Politológ Eduard Chmelár sa preto rozhodol organizaácii adresovať otvorený list.

Otvorený list Eduarda Chmelára prinášame v plnom znení.

Vážený pán generálny riaditeľ Thibaut Bruttin!

Ako bývalý novinár, rektor Akadémie médií a dlhoročný pedagóg s profesionálnym záujmom systematicky sledujem činnosť organizácie Reportéri bez hraníc. S hlbokým uznaním hodnotím vašu prácu zameranú na ochranu novinárov najmä v konfliktných oblastiach a vždy som vás považoval za serióznu organizáciu nepodliehajúcu tlakom či už politických alebo ekonomických záujmových skupín. S o to väčším prekvapením som zaznamenal váš najnovší rebríček, keď ste do zoznamu "34 predátorov slobody tlače, ktorí najviac ohrozujú slobodu médií a právo verejnosti na informácie" zaradili predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica.

Dovoľte, aby som vám pripomenul, že o niektorých črtách osobnosti premiéra Fica nemám žiadne ilúzie. Ako jeho bývalý poradca som sa dostal do jeho nemilosti práve preto, že som mu hovoril veci, ktoré mu boli nepríjemné. Opakovane a otvorene som mu vyčítal, že jeho časté urážky a prirovnávanie oponentov či akýchkoľvek ľudských bytostí k "potkanom" je nielen morálne neprijateľné, ale aj politicky kontraproduktívne správanie, ktoré mu neprinesie body u žiadnej časti voličov. Ale zaradiť ho k tým najhorším nepriateľom slobody tlače na svete, ktorí vraždia, väznia a cenzurujú novinárov, neobstojí ani ako žurnalistická hyperbola, ani ako zlý vtip: je to hrubé skreslenie reality a extrémne neférová urážka nehodná dobrého mena vašej organizácie.

Robert Fico má naozaj silné expresívne vyjadrenia voči novinárom, ale nikdy nijakým spôsobom ani neohrozil, ani neobmedzil slobodu médií a slobodu prejavu na Slovensku. Médiá na Slovensku sú slobodné a pracujú bez obmedzení. To sa však nedá povedať o uplynulom období rokov 2020 - 2023, kedy bola pri moci súčasná opozícia, médiá kritické k vláde boli násilne a protiprávne zatvorené, na ministerstve kultúry sa vytvárali čierne zoznamy nepohodlných ľudí, ktorí sa nesmeli objaviť v médiách a vtedajšia prezidentka republiky sústavne vyzývala na prísnu reguláciu médií na domácich i zahraničných fórach ako posadnutá. Časté boli aj prípady politickej šikany novinárov. Moderátorka Anka Žitná bola prepustená z práce iba preto, že urobila rozhovor s profesorom Jeffreyom Sachsom, ktorý bol kritický voči západnej politike na Ukrajine. Kladiem si otázku: ako to, že tento stav ušiel vašej pozornosti.

Vo vašom hodnotení píšete, že Ficove slovné útoky voči novinárom viedli v roku 2018 k vražde Jána Kuciaka. Ale to je hrubá lož, ktorú súdy vyvrátili. Medzi vraždou novinára a výhradami premiéra voči práci niektorých médií nebola žiadna súvislosť. Rovnako nepravdivé sú tvrdenia, že "boli prijaté autoritárske opatrenia vrátane politickej kontroly verejnoprávneho vysielania a obmedzení prístupu k informáciám v štátnom vlastníctve". Opak je pravdou. Spravodajstvo STVR je dlhodobo jednostranné, nevyvážené, v rozpore so zákonom a podobá sa skôr na vysielanie opozičného média než verejnoprávnej televízie, čo opakovane kritizuje Rada STVR. Napriek tomu vedenie spravodajstva ešte z minulej éry zostáva nedotknuté aj po dvoch rokoch Ficovej vlády. Nedávne kritické vyhlásenie vysoko postaveného úradníka ministerstva kultúry Lukáša Machalu vo vzťahu k STVR fakticky iba potvrdzujú, že štát nemá nad vysielaním verejnoprávnej televízie nijakú politickú kontrolu.

V tejto súvislosti vám musím z profesionálneho hľadiska pripomenúť, že kritika médií je štandardnou súčasťou verejnej diskusie a nemôže byť automaticky stotožňovaná s útokmi na novinárov. Sloboda prejavu nie je privilégiom novinárov, je to ľudské právo garantované všetkým občanom. Kritika práce novinárov je prirodzenou súčasťou demokratickej diskusie a súvisí s extrémnym nárastom nedôvery voči médiám za posledné štvrťstoročie. Domnievam sa, že profesijné organizácie by mali prednostne a akútne riešiť tento problém namiesto precitlivenej reakcie na každú kritiku. Novinári nemajú imunitu na kritiku. Je vysoko manipulatívne označiť údajne napočítaných 500 negatívnych zmienok o novinároch v diskusiách na sociálnych sieťach za "útoky väčšinou podporované stranou premiéra Fica".

S rozmachom sociálnych sietí a umelej inteligencie vstupujeme do novej komunikačnej éry, v ktorej klasický žurnalizmus spojený s novovekom postupne odumiera. Novinári si musia nájsť v týchto zmenených podmienkach nové miesto, lebo už nemajú informačný monopol,

ale v žiadnom prípade si nemôžu nárokovať na nedotknuteľnosť voči kritike. Tým skôr, že to bolo aj neúnosné preháňanie a skresľovanie reality, ktoré zradikalizovalo a inšpirovalo muža, ktorý sa pred rokom pokúsil zavraždiť slovenského premiéra Fica. Navyše, považujem za zvrátené, ak dávate na rovnakú úroveň genocídny režim, ktorý zavraždil najviac novinárov v histórii s neškodnými, aj keď expresívnymi poznámkami Roberta Fica na adresu novinárov. Ak navyše v zverejnenom zozname nepomenujete priamo vinníka, ktorým je medzinárodne stíhaný izraelský premiér Benjamin Netanjahu, a nahradíte ho eufemistickým označením "Izraelské obranné sily", strácate kredit nielen v odbornej obci.

Na záver vás vyzývam, aby ste transparentne zverejnili, odkiaľ ste čerpali informácie. Existuje totiž silné podozrenie, že hodnotenie premiéra Fica vzniklo na politickú objednávku. Prepojenia vášho zamestnanca parížskej centrály Pavla Szalaia na progresivistickú politickú scénu na Slovensku sú všeobecne známe. Progresívne Slovensko sa usilovalo pošpiniť premiéra už od začiatku jeho funkčného obdobia, keď len dva týždne po vymenovaní jeho vlády zaslali europoslanci za PS list podpredsedníčke Európskej komisie, v ktorom ho obvinili z "neprimeraného tlaku na médiá". Bol by som rád, keby vaše hodnotenia vychádzali z reálnych krokov vlády, a nie z ohovárania opozície, ktoré sa navyše nezakladá na reálnych faktoch. Napokon, nielen v žurnalistike, ale aj pri takýchto správach by sa malo uplatňovať klasické pravidlo, že informácie je potrebné overovať z minimálne dvoch na sebe nezávislých zdrojov.

S úctou

EDUARD CHMELÁR

bývalý poradca predsedu vlády SR

bývalý rektor Akadémie médií

predseda Etickej komisie STVR

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳   Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí zrušiť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní.   ❤