„Uvažovanie tých ľudí je komické.“ Pri múzeu sme videli show s ukrajinskou vlajkou, píšu české Parlamentní listy.
Vo štvrtok o pol siedmej večer sa konala akcia pred pražským Národným múzeom. Spolok Kaputín sa tam domáhal opätovného vyvesenia ukrajinskej vlajky z historickej budovy. Po niekoľkých príhovoroch bola vlajka aspoň symbolicky vyvesená. Zaznievajú však poznámky, že takýmito akciami sa vojny naozaj nevyhrávajú. „Česko neleží na Marse a Národné múzeum nie je symbolom našej zaprdenosti.“ Aj také slová padli na proteste pred budovou Národného múzea v Prahe, ktorý usporiadala skupina Kaputín. Dorazili desiatky demonštrantov, ktorí vztýčili „provizórnu vlajku“ a vyzvali vedenie kultúrnej inštitúcie, aby ukrajinské farby na fasádu vrátilo.
Pred historickou budovou Národného múzea na Václavskom námestí sa vo štvrtok večer zišlo niekoľko desiatok ľudí, aby symbolicky vrátili ukrajinskú vlajku na jej pôvodné miesto. Happening s názvom Vráťme vlajku na múzeum!, usporiadaný aktivistickou skupinou Kaputín, bol reakciou na odstránenie vlajky tento rok v auguste, keď ukrajinský národný symbol musel ustúpiť propagácii aktuálnej výstavy.
Akcia sa začala o 18:30 na terase múzea. Účastníci protestu, medzi ktorými nechýbali Ukrajinci žijúci v Česku ani českí aktivisti, niesli transparenty s nápismi ako „Vlajka slobody“ alebo „Ukrajina nie je sama“.
Ukrajinskú vlajku potom umiestnili na dočasnú kovovú konštrukciu pred hlavným vchodom. Jej vztyčovanie odprevadili svetlom bateriek zo svojich mobilných telefónov a potleskom. „Slobodná krajina!“ prevolávali demonštranti. Skupina Kaputín, známa akciami ako napr. maľovanie ukrajinských symbolov pred ruskou ambasádou, označila odstránenie vlajky za zbabelé.
Režisérka Olga Sommerová vyzvala vedenie múzea, aby vrátilo späť vlajku Ukrajiny ako symbol slobody. Jej odstránenie podľa nej privítali ruskí propagandisti. Naznačila tiež, že riaditeľ múzea Michal Lukeš sa možno snaží zapáčiť budúcej vláde. „V auguste 1968 okupačné ruské tanky rozstrieľali fasádu Národného múzea, 16. januára 1969 sa tu pri fontáne zapálil Ján Palach. Ako horiaca pochodeň varoval pred tým, aby sa národ vzdal. Teraz sme v situácii, keď sa zase jedná o ďalšiu kapituláciu,“ povedala. Ďalej uviedla, že tentoraz už nejde o život, ale o to, že symbol našej solidarity s Ukrajinou, ktorá bojuje za nás, nemá byť znovu vyvesený. „Pýtame sa prečo. Myslím, že všetci vieme prečo. Tri roky tu vlajka visela. A keď sa sem inštalovala, generálny riaditeľ Národného múzea Michal Lukeš v Českom rozhlase povedal: ‚Celé to vzniklo tak, že viac ako pred rokom vypukla agresívna vojna. (…) Vlajka tam bude visieť ako symbol solidarity naďalej.‘ To sa ale nestalo. Ruské médiá boli veľmi nadšené,“ uviedla režisérka.
Potom povedala, že sa pýta, kde sú statoční muži a čoho sa bojí vedenie Národného múzea. „Tie nové politické formácie, ktoré neprajú Ukrajine? Prečo sa boja? Veď je to nedôstojné. Ako si máme vážiť mužov, ktorí sa boja niečoho, čo vlastne ešte nevypuklo,“ zamyslela sa Sommerová.
Na akcii hovoril aj publicista Petr Hlaváček. „Priatelia, chcel by som vám poďakovať, že ste prišli ukázať, že Česko neleží na Marse, ale je súčasťou Európy a západnej civilizácie. My nie sme ruský svet,“ povedal Hlaváček a zabrúsil aj do iných politických vôd. „Nie som xenofób, ale prial by som si, aby v Černínskom paláci nesedel Turek a nebol ministrom zahraničných vecí. Nemám nič proti remeselníkom, ale hnusí sa mi, že by ministrom kultúry mal byť akýsi klampiar. To by bola úplná katastrofa,“ usudzuje publicista.
Potom uviedol, že ministri sa síce striedajú, ale generálny riaditeľ Národného múzea Michal Lukeš zostáva a prežíva úplne všetky. A Hlaváček by si vraj prial, aby riaditeľ vrátil „farby slobody“, teda ukrajinskú vlajku, späť na budovu Národného múzea.
„Budova Národného múzea nikdy nebola a nemala by byť symbolom etnického českého nacionalizmu, izolacionizmu alebo dokonca zaprdenosti. Táto budova by mala byť symbolom sebavedomého češstva a európanstva, našej otvorenosti svetu. Ukážme odvahu a vezmime si späť našu vlastnú česť,“ vyhlásil Hlaváček.
Ďalej uviedol, že Ukrajina sa bráni ruskej imperiálnej a koloniálnej agresivite. „Stále je nám, kto podporujeme Ukrajinu, vyčítané, že sme zlí vlastenci. Ale byť vlastenec je niečo iné ako vykrikovať bláboly v zlej slovenčine a urážať ľudí, ktorí svojou statočnosťou bránia skutočné európske hodnoty, ako je sloboda a demokracia. To pre nás symbolizujú chlapci a dievčatá,“ dodal rečník.
„Vlastenectvo nie je hanba a odstránenie cudzej vlajky z Národného múzea nie je prejavom nenávisti, ale rešpektu k českej štátnosti. Kto to nechápe, ten si pletie solidaritu s podriadenosťou,“ napísala na Facebooku bývalá poslankyňa SPD Karla Maříková s tým, že inštitúcia reprezentuje českú kultúru.
Protest prebehol pod dohľadom polície bez incidentov a skončil zhruba po hodine. Demonštranti vyzvali riaditeľa múzea, aby situáciu prehodnotil, a sľúbili ďalšie akcie, pokiaľ sa vlajka nevráti. Happening vyvolal aj kritiku. Zatiaľ čo niektorí aktivisti vnímajú ukrajinskú vlajku ako symbol odporu proti agresii, kritici ju považujú za zbytočné miešanie do neutrality verejných inštitúcií.
Vlajka visela na fasáde múzea cez tri roky. Aktivisti sa ju v minulosti už niekoľkokrát pokúsili odstrániť. V marci 2023 vyzýval počas protivládnej demonštrácie na Václavskom námestí k strhnutiu vlajky Jaroslav Popelka, čo viedlo k jeho odsúdeniu na štyri mesiace podmienečne. Vlani v novembri sa pred múzeom zišli stovky odporcov, ktorí petíciu za stiahnutie vlajok z verejných budov odovzdali do Strakovej akadémie.
Vedenie Národného múzea vlajku zložilo v auguste kvôli potrebe propagovať unikátnu výstavu fosílií predkov človeka Lucy a Selam, zapožičaných z Etiópie – jedinú svojho druhu v Európe. Hovorkyňa múzea Kristina Kvapilová vtedy vysvetlila: „Vzhľadom na nutnosť propagácie tejto svetovo výnimočnej udalosti potrebujeme aktuálne využiť všetky prezentačné plochy na priečelí historickej budovy.“
Ako bolo ParlamentnýmListom.sk potvrdené, sňatie vlajky súviselo so striktným prianím etiópskej diplomacie.
Ani po skončení výstavy sa vlajka nevrátila a bola nahradená iným bannerom lákajúcim na aktuálnu výstavu – 100 pokladov, 100 príbehov z Národného palácového múzea v Taipei, ktorého ústredným motívom je hlávka pekinskej kapusty.
Komentátorka Karolína Stonjeková na to reaguje poznámkou o fangličkároch, ktorí si z vyvesovania vlajok urobili „zlaté teľa“.
„Uvažovanie týchto ľudí je vlastne komické. A ak vlajky budú viať, má to Rusko nadobro spočítané a víťazstvo je naše,“ poznamenáva komentátorka.
Ak by sa touto logikou riadili malé deti, dalo by sa tomu podľa nej zasmiať. Dospelý človek, ktorý sa utápa v chimére, že vojny vyhráva mávanie vlajkou, patrí podľa nej pod vľúdny dohľad statného ošetrovateľa.
„Všetky tieto trápne bitky ‚lepšolidí‘, pri ktorých sa varovne hrozí päsťou a presladený morálny gýč strieka ako vodotrysk, nemajú v skutočnosti žiadny efekt,“ obáva sa Stonjeková. Gestá, ktoré sú Ukrajine platné ako mŕtvemu zimník, pomôžu len k tomu, aby zo seba títo ľudia…
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️